S rukou v ruke


Posedával som zmrvený
v prítmí vlastných tieňov,
oslavujúc skorý návrat vecí
minulo popretých,
nedoriešených.

Pod jabloňou ,
kvitnúcou v noci.

Stačí sa len ráno zastaviť
po bohatý vienok,
okúsiť zrelé plody osobnosti.

I dnes si ma nájdu,
a ja sa ich najem
do sýtosti.
Však svetlejšie ich vítam.
S pripraveným odpustkom
prijímam ich sladko kyslú pravdu.

Netúžim po inej a ani neplačem,
veď čo zaseješ, to aj žňeš.

A raz darmo, sypké kroky
vyfarbili nejedné roky
na šedú a uložili slnko do noci,
aj toto vieš?
No človečine niet pomoci...