Nepamätám, kedy bol 1.október taký teplý a obloha namaľovaná. Tak som bola rozhýbať svoje vysedené kosti. Nebola som ďaleko, nebola som v neznáme, ale aj tak som sa dokázala prekvapiť a potešiť, čo mi ešte príroda ponúkla.

 a pohľad zhora, do ďaleka , do široka, na tiahnúcu sa hmlu

Objavila som postieľky čmeliakov. Fotila som potichu, aby som ich nezobudila a nevyľakala.

 Pamätáte sa zo svojho detstva  na strašiakov, ktorí mali namiesto prstov pouväzované víčka z fliaš a  svojim klepotom odplašievali vrabce, aby nešli na mak? Nuž pokrok ide dopredu a tak v poli sme objavili reklamu na pivo. Krabice vyvolávali zosúladené zvuky a skôr lákali, ako strašili. 

Aj  čakanka nás ešte popri ceste zdravila.

Nestihli ste navariť v júli lekvár z chabzdy? Nevadí. Výjdite si na Vršatec a na pár pohárikov jej bude dosť.Aj na vínko.

A v tom suchu predsa sa im podarilo "narodiť" - 3 horské šampióny

..že čo to je? No žalude,z tvrdého duba.

toto veľmi ľúbia prasiatka. Pre Vás z mesta to je plod buka - bukvica

červená ružička, sama kvitne v poli...tak sa nám spieva v jednej ľudovej piesni

a aj takéto pamiatky na ceste nájdete. A niekto sa o ne i stará...

na povolenie do hraničného priestoru som zabudla, tak som radšej ani nezaklopala?!

Videli a aj počuli sme Myšiaka hôrneho. Krúžil nám vysoko nad hlavou , pod blankytne modrou oblohou, nad lúkou plnou ponikleca lúčneho.