Ľudia moji,poiem Vám,že ja mám proste na lásku smolu.Mne sa ešte nestalo,že by som chodila s nejakým normálnym chalanom.No uvediem príklad,aby ste boli v obraze..s jedným chalanom som chodila približne dva mesiace,ale to bolo veru utrpenie.Je samozrejmé, že ak s niekým chodíte,zaujímate sa o tom čo robí a tak,ale myslím si,že približne 15 správ denne a stovky prezvonení každý deň,no tak to už nie je normálne.A ak som náhodou neodpísala do pol hodiny,už mi volal,ci sa mi ževraj náhodou niečo nestalo.Ale snažila som sa,vysvetlovala,ustupovala som,už som dokonca aj nadávala,no stále nič.Išlo ma z toho šlahnúť,tak bolo logické,že som to skončila..a samozrejme,že sa mi nevyhla od neho otázka: "A prečo?Veď nám to tak perfektne ide."Na to som ani nemala už silu odpovedať.Každy by povedal,že tým sa to skončilo,no nie,tým sa to len začalo.Volanie,prezváňanie,písanie stále neprestávalo,už som toho mala vážne dosť,ale ako sa hovorí,že nikdy nie je tak zle,aby nebolo aj horšie,tak sa stalo!Jedného krásneho dňa zazvonil zvonček pri dverách a kto že to je?No áno,on.Iba ho proste napadlo,že sa zoberie a príde pozrieť,ako sa mám.Kebyže bývame niekde blizko,tak nepoviem,ale on býval asi 40km od nás a proste iba tak, bez akéhokoľvek ohlásenia a o pozvaní ani nehovorím dokvitol k nám.Bolo to hrozné..

A ešte doteraz vypisuje niektorým mojim kamarátkam,žr čo a ako.no tak sami posúďte,že toho na jedného človeka ani pomaly nie je možné.. :(