Hovorí sa, že každý človek vie úplne presný počet svojich bývalých partnerov. A vraj ak nie, tak je to znakom sexuálnej promiskuity. Ja si to nemyslím. Úplne presný počet svojich expartnerov nepoznám, pretože na niektoré veci sa skrátka oplatí zabudnúť. Nemôžete si v hlave držať všetkých ľudí, ktorí prešli vašim životom či spálňou, nie je zdravé sa natoľko hrabať vo vlastnej minulosti.
Spomínam si ale na niektoré, povedzme, výnimočné typy.
"Mala si veľa mužov?" spýtala sa ma Sandra, keď sme maľovali našu spálňu.
"Neviem, čo znamená veľa," namáčala som si valček do pieskovo-hnedej farby.
"No tak koľko ich bolo?" uškŕňala sa a natierala malým štetcom stenu pri okne.
"Nespomínam si..." mykla som ramenom.
"Rajda," odfrkla.
"To nie je pravda, len skrátka zabúdam," povedala som. Pravdivo. Naozaj veľa zabúdam, lebo pamätať si všetko mi príde úplne zbytočné.
Keď sme kúpili byt a začali si ho zariaďovať podľa nášho vkusu, mala dojem, že si musí ujasniť všetko, čo ujasnené nemala. Teda hlavne moju minulosť. Vzťahovú. Ostatná ju nezaujímala. Bolo rozkošné, ako sa v tom rýpala.
Umývali sme dlážky a odliepali fólie, bol tam príjemný prievan a kde-tu stena už schla.
"A akých chlapov si mala najviac?" opýtala sa kľačiac na podlahe.
"Takých s penisom a chlpatými zadkami," odvetila som.
"Ty si hlúpa," rozosmiala sa.
"Neviem, akých som mala najviac, panebože... asi som najviac mala chlapov, ktorí ma vôbec nepočúvali," rozhodila som rukami a vodou ofŕkala stenu pri dverách.
"No pozri sa, čo robíš..." pokrútila hlavou.
"Lebo ma vytáčaš," rozhodila som rukami znovu a ofŕkala aj druhú stenu.
Sandra sa len zasmiala a šla do obývačky.
Vyniesla som špinavú vodu a nechala spálňu vetrať sa. Sadli sme si obe k barovému pultu a sŕkali kávu.
"Prečo nie je tvojim priateľom divné, že teraz žiješ so ženou?" spýtala sa a zaklipkala mihalnicami ako bábika. Vždy to robí, keď sa pýta na niečo, čo chce naozaj vedieť.
"Moji priatelia sú voľnomyšlienkari, je im jedno, kto s kým kefuje," mávla som rukou.
"Poznali tvojich frajerov?"
"Väčšinu áno."
"A čo ti na nich hovorili?" otvorila tyčinky.
"Neznášali ich, pretože videli, že pri nich nie som šťastná. A áno, teba milujú, lebo pri tebe som," vtisla som jej bozk na líce.
"Nič konkrétne si mi ešte dnes nepovedala," zamračila sa.
"Fajn... prvý frajer sa volal Ivan, bol to násilník a dnes je právnik. Fakt nahovno kefoval. Potom som mala Zaša, bol to feťák, kefoval celkom dobre, ale všetkého sa bál, takže aj pavúky som zabíjala ja. Potom som mala toho starého... zabudla som meno... ten nekefoval, lebo nemal už ako, ale celkom dobre varil. Potom som chodila s ďalším Ivanom, nevedel variť, nevedel kefovať, strašne veľa slopal, ale je pravda, že bol veľmi čistotný. Dokazuje to aj fakt, že keď mi spadla omrvinka, bol to dôvod na hádku na dva dni. Potom som mala ďalšieho Ivana a ten bol z nich všetkých najlepší, lebo vedel kefovať, aj kresliť, aj mal rád hrubé knihy, ale skrátka nebol pre mňa, lebo nemal doktorát. A o Danovi vieš už hádam všetko," mykla som ramenom.
"Ale to neboli všetci. A neviem o ňom všetko," stále mi oponovala.
"Na ostatných si nespomínam, je to dvojciferné číslo a ja nemám kapacity... a čo chceš vedieť o Danikovi? Nevyšlo to, lebo to bol ojebávač a asexuál, ale inak fajn chalanisko, bol veľmi... oholený," povedala som.
"Oholený?" vyprskla.
"Neviem, ako inak ho opísať, buď ticho," zvraštila som čelo.
"Mala si naozaj divných chlapov."
"A preto som si našla teba. Ešte stále pochybuješ, že som urobila dobre?"
"Nie, už bol čas na zmenu," povedala, vzala ma za ruku a kdesi v tej hodine, ktorá sa v noci vo vesmíre stratila, sme sa v našom byte pomilovali tak nezabudnuteľne, že som jej sľúbila, že sa to z mojich spomienok nevytratí nikdy.
Hovorí sa, že každý človek vie počet svojich bývalých partnerov... ja nie. Zato viem celkom presne, že budúcnosť mám už nemenne zabookovanú.
Čas na zmenu?
Čas na ženu.
Čas na zmenu
26.10.2014 14:53:49
- | stály odkaz
Komentáre
...
:-)))
nikdy
PS: a celkovo..tiez ts