História dala svetu mená, ktorých nositelia sa nejakým spôsobom zapísali do dejín sveta. Tak trochu som si posvietil na obdobie  Ríma, ktorého svetovláda znamenala asi to najhoršie kultúrne zatmenie slnka. Rímu patril celý svet, len samotný Rím nie. Rímania mali v krvi sadizmus, masochizmus a fenomenálny nedostatok fantázie. Rímania sa volali po väčšine Quintus, Sextus alebo Decimus. To znamená v preklade Piaty, šiesty alebo desiaty podľa poradia, v akom sa narodili. O strašne chudobnej fanázii svedčí aj to, že mnohé prizviská sa zrodili zo sedliackých potravín. Cicero pochádza od Cicer, čiže cícer, Lentulus od lens, čiže šošovica. Fabius znamená fazuliar. Šľachtické rody Porcier a Suilier majú mená odvodené  od bravčového mäsa.. Meno Caesar, z ktorého vziklo naše císar, odvodzuje sa od slova vyrezať, pretože prišiel na svet cisárskym rezom. „Salve Caesar!“ Znamená v preklade “Buď pozdravený vyrezaný!" Pri tomto spôsobe pomenúvania môžeme byť vlastne radi, že Caesarova matka mala priúzku panvu, a nie spotené nohy alebo hemoroidy. To si ani nechcem   predstaviť to meno v našich dejepisných knihách.

Môžem byť len a len  šťastný, že moji predkovia boli „kultúrni“ Slovania a mojemu menu „Miroslav“ vyplývajúce zo slovanských prvkov mir "mier" a slav "sláva", dali význam mena  "mier slávi", "mierumilovný" a znamená "mier a slávu".      Mirkoslav

Slovanských mien u naších detí ubúda, čo je škoda, lebo aj týmto spôsobom sa zachováva kultúrne dedictvo národa, nemyslíte?