Ukrajinu už 38. deň okupujú ruskí vojaci. Dôsledky tejto vojny sa vo väčšom rozsahu začínajú prejavovať aj mimo územia Ruska a Ukrajiny. Podľa našich médií,  najväčšie starosti nám vraj na Slovensku narobí, odrezanie sa od surovín pochádzajúcich z Ruska. Toto značná časť novinárov pertraktuje ako niečo, čo nás akože, vráti do doby kamennej. Nebudem polemizovať o tom, o koľko na Slovensku schudobnieme, ale fakt je ten, že sa budeme musieť, možno aj niekoľko rokov po skončení vojny na Ukrajine, v niektorých našich blahobytných návykoch, viac uskromniť. Napr. namiesto 3 – 4 áut v rodine, bude stačiť možno 1 až 2 bez luxusnej výbavy; na dovolenky do zahraničia sa nebude chodiť 2 – 3 krát do roka ale 1 krát, nebude sa  plytvať s potravinami a liekmi lebo budú drahé; naše deti a vnúčatá nebudú nosiť za každú cenu len značkové oblečenie a obuv, ale aj neznačkové a poškodené si dajú opraviť; nemusíme takmer všetky potraviny dovážať len zo zahraničia a trestuhodne s nimi plytvať, ale väčšinu základných potravín si budeme musieť vypestovať na Slovensku a prestať ich vyhadzovať do odpadu a podob. Tým, že na Slovensku takýmto konaním  obmedzíme našu spotrebu, sa určite dosiahne aj nižšia spotreba nafty či plynu. No takéto počínanie, nie je ničím neobvyklým.  Napr. moji starí rodičia aj rodičia, nám stále prízvukovali, že mier, mať kde bývať, relatívny dostatok jedla a oblečenia, nie je vždy a pre každého, úplná samozrejmosť a že vždy po nejakej dobe, prídu aj horšie časy. Tým mali na myslí najmä vojny a povojnové obdobie. Takto nás chceli pripraviť nato, aby sme v našich životoch, rátali aj s možnými zlými časmi.  Hoci západný svet, teda tá menšia časť obyvateľov našej Zeme, žije zatiaľ v dostatku a  hojnosti. K tomuto svetu patrí aj Slovensko. Ale zlé časy ako sa zdá, nám už priniesli pandémiu Covidu s jej 20 000  obeťami, vojnu na Ukrajine s viac ako 250 000 utečencami, ktorí cez Slovensko prešli a z toho vyplývajúce enormné zdražovanie potravín, čo pochopiteľne začína pôsobiť, už aj na náš, slovenský blahobyt.

No nemali by sme preto hneď strácať hlavu. Zatiaľ to nie je až také zlé. Po prvé, na našom území nie je vojna, nehladujeme, nebývame v podzemí, máme čo obliecť, doprava funguje, energie sú stále dostupné, máme na dosah potrebnú lekársku starostlivosť aj vzdelanie. Po druhé, väčšia časť obyvateľov našej Zeme dodnes ani nevie, čo to znamená žiť v blahobyte. Väčšina ľudí na tomto svete totiž žije v chudobe a podľa OSN z nich takmer 700 miliónov, čo je asi 9 % svetovej populácie, trpí hladom. Oproti tomu platí, že menšia časť svet bohatne viac ako kedykoľvek predtým. A tak, ak sa ľudstvo včas nespamätá, bude nám hroziť antagonistický stret sveta hojnosti a striedmosti. Samozrejme, že tento problém riešia už pekne dlhú dobu mnohí vedci na celom svete. Najprv skúmali dôsledok blahobytu na laboratórnych myšiach. Tak prišli k poznaniu, že v laboratórnom myšom raji prešli myši 4 fázami svojho vývoja (úsilie, explózia, rovnováha, úpadok) o na konci im z nadbytku blahobytu  hrozil ich zánik. Pred úplnou skazou ich zachránilo to, že vedci prinútili myši k interakciám, vzájomnej pomoci a naučili ich sociálne sa správať. Čiže, do chodu ich spoločnosti sa tak zapojili všetci jedinci. Celý tento proces vedci pomenovali – revolúciou súcitu a nám ľuďom radia, že ľudský rod pred zánikom zachráni len vytvorenie lepšej a spravodlivejšej spoločnosti a to tak, že si budeme viac pomáhať a navzájom sa aj rešpektovať, lebo jeden bez druhého nedokážeme prežiť. Alebo ľudovo povedané, nedá sa žiť bez lásky k blížnemu. Potom sa nám snáď podarí usporiadať svet tak, aby bol dobrým miestom pre život každého z nás. Na Slovensku, sa chvalabohu ešte nevytratil súcit a láska k blížnemu, čo je v tejto dobe vidieť aj  na praktickej pomoci poskytovanej vojnovým utečencom z Ukrajiny. Ale to predpovedali aj naši klasici, keď nás povzbudzovali slovami, že ako národ   nezhynieme vtedy, ak budeme držať spolu a pomáhať si navzájom. O to viac, že problémy neriešime len sami, ale spoločne s našimi partnermi v EÚ. Takže, treba veriť, že aj dnešné problémy čoskoro pominú a posilnení, získaním nových poznatkov a skúseností z dnešnej doby sa znova dočkáme mierového, slobodného, zmysluplného, pokojného a dôstojného života, ktorý si budeme vážiť aj napriek tomu, že to nebude život v blahobyte. Úplne na záver si pomôžem aj podobenstvom. Ak nám budú musieť nejaký čas stačiť na naše nasýtenie slovenské zemiaky s kyslým mliekom, či halušky s bryndzou, prečo sa musíme hneď a za každú cenu naháňať, aj za americkými hamburgermi a ruským kaviárom? Pokoj a mier, všetkým praje doko.