antikvariatshop.sk

Prišiel som domov tak pred desiatou. Menil som si život. Len tak. Ešte ho teda zmenený nemám ale telo na to stále myslelo. To určite poznáte. Vy už na to ani nemyslíte, ale telo si s tým nedá pokoj. Akože vy si ľahnete do postele, lebo rozum hovorí, že v istom veku sa už neponocuje. Vypnete svetlo a čakáte na tmu. Akože spánok. A telo? Ani náhodou. Stále do vás vŕta a prevaľuje vás z boka na bok: „čo spíš trdlo, nespi, halóóóó, ešte nieee, ešte sa treba trápiť životom“. No fajn. Poviete si. To je fakt skvelé. Akože o nič ešte nejde ale telo už vymýšľa. Ale s telom sa bojovať nedá. Na to je hlava prislabá.

Bojoval som od pol jedenástej do polnoci. A nič. Ani náznak tmy. Teda v izbe bola úplná tma a len spoza rolety kukučkovali pouličné lampy ale inak svetlo ako v Leningrade. Viem aké je svetlo v Leningrade, lebo som tam raz bol, keď mali tei svoje leningradské biele noci. No svetlo aj v noci. Tak u mňa to tak bolo. Tak, ako v Leningrade. Teda tma ako v rohu ale v hlave svetlo ako v Leningrade. Otrava.

O polnoci som vstal: „dobre ty dilino“ povedal som telu: „budeš hore až kým nezaspíš a potom zaspím aj ja“. Teda aby bolo jasné: žiadna schýza. Nič také. Normálne len telo chcelo riešiť zmenu života a mne sa ešte nechcelo. Vyšiel som na balkón a ako sa spieva v jednej pesničke od Maťkov: „pozriem dolu, žiaden zhon“.  Postál som tam spolu s neúnavným telom a nič. Nezaspalo, hoci už celé mesto spalo. A potom mi to došlo. Jedna vec moje telo uspí okamžite: televízor.

V prenajatom byte máme televízor na chodbe. Leží sa na koberci, čo je pri takom otravnom tele výhoda, lebo telo si povie, že na takéto pohodlie sa môže ono vykašľať a že sa ide spať. Tak som si ľahol na koberec a nič. Telo chcelo prepínať. Prepínalo. Nikde nič. Pozrel som si abecedu hluchonemých v repríze správ a všetky polnočné správy na nemeckých a maďarských staniciach. A inak nešlo vôbec nič. Teda všade niečo išlo ale telo prepínalo: „nie toto nie, toto tiež nie, tak vylúčené, a toto? Toto je preboha čo?“. Telo by prepínalo do rána ale v televízore máme len základnú ponuku káblovky. A keď sme už to tak 6 krát prebehli tak sme zastali. Lebo raz treba aj zastať.

„Kto mi zavolá? Lebo ide o vaše peniažky? Ja chcem počuť meno auta čo má v názve A“ štebotalo dievčatko a mávalo veľkými papierovými peniažkami. Telo bolo spokojné: „no tak tu“ povedalo a už čušalo. Po pol hodine už jeden telefonujúci uhádol auto Tatra. Dostal 500 korún a 2 000 korún ako bonus. Šťastný človek. Volal tam asi desiaty krát a oplatilo sa. Teda ja viem, že mu príde účet za telefón za 5 tisíc ale zase vyhral. Ja som nevyhral nikdy. A potom sa stalo niečo strašné. Medzi takou pol jednou a trištvrte na dva tomu úbohému dievčaťu nezavolal nikto.

„Ja tu ale nebudem!“ kričalo a doslova ma prosilo: „zavolaj, mám tu pre teba neuveriteľných 9 tisíc ako bonus a hráš o 100 tisíc, volaj prosím, volaj“. Telo na mňa zazeralo: „nepočuješ, dievča plače, život sa jej mení a ty nezavoláš“. A ja nič. Sedel som a pozeral. Myslel som na všetky autá čo majú v názve A. A napadlo mi ich veľa. A potom. Potom, keď už hodinu nikto nevolal tak mi dali aj pomôcku: „To auto sa volá Pag-n-i a je to celkom ako meno toho“ dievča pozrelo do papierov a chvíľočku listovalo: „ako toho huslistu, noóó?, Paganini ale posledné NI tam nedáte a je to?“. A nič. Nikto nezavolal. Telo už tak svrbeli prsty ale mne to bolo jedno. Keď nespí telo tak nespí ani rozum. Teda niekedy možno áno ale včera v noci just nie. Telo bude vymýšľať a ja sa strápnim v televízii? Zavolám a poviem: Pagani a tá slečna povie: „áno áno áno máte 9 tisíc a ste v hre o sto tisíc“ a ja potom budem hore úplne do rána. Akože ja som o aute Pagani nikdy nepočul a ešte budem do rána špekulovať, že jednak sa mi zmení život a jednak hanba v telke a jednak 9 tisíc. No prepol som. O 10 minút dva som prepol. Na Dvojke bol parlament.

Zaspal som o pol minúty. Len telo ma na chvíľu zobudilo: „neblbni, nelež tu na koberci, 9 tisíc si už vieš čo, tak tu aspoň neležme, ideme spať do postele“. Tak toto sa mi stalo. Potom sme spali až do rána. Teda ak je desať hodín ešte ráno.