Romantika býva čudná,

vždy predchádza drámu.

Ústa, čo Ťa bozkávali

teraz hlúpo klamú.

V hlave plieska cunami,

srdce – dušu bolesť žerie.

A Ty hrdo ako páv,

šuchoríš si perie.

Pravda ťažká ako slon

stúpila Ti na nohu.

Lásku zahnala do kúta,

zostarenú, úbohú...

Údajne za úlet môžu

hormóny a alkohol.

A že nie je toho muža,

ktorý by sa premohol...

Pýtam sa Ťa, či si teda

človek a či zvieratko...

Ozaj už len obojok

a reťaz nakrátko !