[ Ona je daleko.  On je nenaplneny,

nepoznany, vedomy.. Zopar hodin komunikacie cez chat a zrazu je vo mne chybajuca, ked tu nie je. Neurcity, odovodneny bez dotyku, bez pohladu. Bez vone. Taha ma spat do sveta, z ktoreho som prisiel. Nebranim sa jej. No ked tu nie je, mam strach, ci som na moj predosly svet pripraveny. Ci som este nezabudol. Ci este dokazem. Myslim, ze s nou dokazem.

Bez nej a bez neho k nej, by som sa uz navzdy stratil. Podava mi zachranne koleso. Citim, ze prisla v poslednu chvilu. Inak by som uz asi o neho prisiel .. ]