46. konferencia o bezpečnosti sústredila od 5. do 7. februára 2010 do Mníchova tri stovky najvplyvnejších politikov a odborníkov na bezpečnosť zo 40 štátov sveta. Už tento samotný fakt je pre západné korporátne média dostatočným dôvodom na jej okázalé ignorovanie.

Hlavné tohtoročné témy konferencie: energetická bezpečnosť a zmeny v svetovej rovnováhe síl, budúcnosť globálnej a európskej bezpečnosti a zbrojná kontrola.

Mediálny výstup: prípadné chabé, chaotické a správne ideologicky strihnuté správy z tohto významného stretnutia sú zahlcované inými, pre Európana informačne hodnotnými témami typu fujavice vo Washingtone či pádu domu v Ándhrapradéši v dôsledku nelegálnej výstavby ďalších poschodí.

O vážnosti konferencie v Mníchove svedčí fakt, že sa ho po prvý raz zúčastňuje minister zahraničných vecí Číny. A to v napätom období, keď sa Čína vzhľadom na americké vojenské provokácie celý týždeň s USA nebavila. "Počas tohto obdobia sa nič nedialo, len v masmédiach narastala vlna panikárskych článkov. Americká strana sa počas týchto dní  tvárila, že nejde o nič neobvyklé - že sa nezačína hlboká a najbezvýchodiskovejšia kríza Obamovej zahraničnej politiky," píše ruská tlačová agentúra Ria Novosti. 

Z histórie konferencie, ktorá sa nazýva "Davosom o bezpečnosti" - konferencia v Davose je tá o ekonomických otázkach, ktorá sa nedávo konala tiež za ostentatívneho nezáujmu západných korporátnych médií - si pripomeňme, že vznikla v roku 1962 ako priestor na konzultácie predstaviteľov ministerstiev obrany členských krajín NATO. Od roku 1995 sa jej zúčastňujú Rusko, krajiny Pobaltia, strednej a východnej Európy, ázijsko-tichomorského regiónu, južnej Ázie a Blízkeho východu. V súčasnosti ide o globálnu konferenciu, na ktorú sú pozývaní politici, bezpečnostní analytici aj predstavitelia vojensko-priemyselnéjo komplexu. Minulý rok konferenciu osviežila show Hillary Clintonovej, ktorá odovzdala Sergejovi Lavrovovi mačkadlo "перезагрузку".

V úvode tohtoročnej konferencie zverejnilo Rusko dlho očakávanú Vojenskú doktrínu Ruskej federácie - jeden zo svojich základných dokumentov strategického plánovania, ktorý bude mať vplyv na globálnu aj európsku bezpečnosť. Rusko prijalo svoju prvú Vojenskú doktrínu v roku 2000. Vzhľadom na to, čo v globálnom meradle vyvádzajú USA a ako začali ohrozovať aj Rusko, pracovali ruskí bezpečnostní experti uplynulých 5 rokov na aktualizácii doktríny. V nej zakotvili právo odpovedať na jadrový útok alebo útok inými zbraňami hromadného ničenia vedený voči Rusku a jeho spojencom jadrovým protiúderom. V západných správach sa mihlo, že vojenským spojencom Ruska je momentálne len Bielorusko, čo nie je celkom pravda. Komentátori buď nevedeli, alebo nechceli spomenúť Šanghajskú organizáciu pre spoluprácu, kde má síce Irán zatiaľ len štatút pozorovateľa, ale opciu na plné členstvo.

Ruská vojenská doktrína tiež obsahuje časť o práve chrániť ruských občanov a ruské záujmy za hranicami Ruska. "Вооруженные силы могут использоваться в целях защиты интересов РФ и ее граждан, а также для поддержания международного мира и безопасности. Соответствующие поправки были внесены в конце прошлого года в закон "Об обороне". Появление этой нормы связано с событиями августа 2008 года, когда Грузия во время агрессии против Южной Осетии убивала граждан России и российских миротворцев. Решение об оперативном использовании Вооруженных сил РФ за пределами страны, в соответствии с законом, принимает президент."

V tomto sa Rusko plne prispôsobilo "svetlu na kopci" - mierotvornému štátu, ktorý údajne nenávidí vojny, ale nezabudne iniciovať či zúčastňovať sa prakticky všetkých významných ozbrojených konfliktov sveta. Snáď netreba menovať.

 Jednou z tém mníchovskej konferencie, ktorá sa koná aj za účasti ministra zahraničných vecí Iránu Manúčehra Mottakího, je iránsky jadrový program. Mottakí sa stretol aj s novým šéfom MAAE Jukijom Amanom. Ten, zdá sa, nebude rovnako tupým byrokratom v službách ideológie sionacizmu ako jeho regionálny kolega z Kórejského polostrova Pan Ki Mun.

Na tému iránskeho jadrového programu vystúpil aj minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov. Jasne a jednoznačne povedal, že ak bude chcieť Bezpečnostná rada OSN uvaliť na Irán ďalšie sankcie, v žiadnom prípade to nesmú byť sankcie ekonomické, ale striktne zamerané na jadrový priemysel.

Na pódiu ho následne vystriedal americký senátor Joe Lieberman. Pre kurvičov západného mediálneho priestoru to bol zlatý klinec programu, pretože jeho spíč rozvliekli ako vírus besnoty prakticky okamžite po tom, ako Lieberman zavrel svoju koženú papuľu a zliezol z praktikábla. V smetiarskej sekcii agentúrnych správ ho nájdeme pod titulkom "Americký senátor pohrozil Iránu vojenským zásahom." V ňom citujú Liebermana, že "Máme na výber. Buď pôjdeme cestou prísnych ekonomických sankcií, aby diplomacia fungovala, alebo budeme stáť pred vyhliadkou vojenského zásahu." V Háreci sa na túto tému dočítame, že top US komandíri už pracujú na tom, ako bude útok na Irán vedený.

Namieste je otázka, za koho vplyvný senátor (majú USA aj iných ako vplyvných senátorov?) Joe Lieberman hovoril s tým jeho "máme na výber". Odpoveďou je americká free speech. Drístač Lieberman hovoril za seba, pretože ... my, Američania, máme slobodu a demokraciu, môžeme si hovoriť čo chceme, blablabla. A tak sú agresívne drísty, akými prispel do Mníchovskej konferencie Lieberman, zbavené akejkoľvek zodpovednosti.

Jedna z hlavných tém konferencie v Mníchove: energetická bezpečnosť

Na záver len konštatovanie, že na konferencii o globálnej bezpečnosti reč o izraelskom jadrovom programe - o jeho odhadom 300 jadrových hlaviciach, z ktorých je časť poziciovaná aj na Mníchov - nebola.

Ale predsa niečo povzbudivé: Haagsky tribunál pre izraelských reprezentantov sionacistického režimu za ich beštiálnu trestnú výpravu do koncentračného tábora Gaza sa blíži.