Včera som použila násilie. Dala som človeku facku. Prvýkrát od základnej školy som zaútočila. Kým vo mne bol ten jed, bola som na seba pyšná, dnes mi to pripadá hlúpe. Stáli sme tam celá skupina, ja, môj snúbenec a moji klienti, a ten korunovaný kretén nám začal robiť problémy. Vyše hodiny hádania, kričania, vysvetľovania všetkým zvedavým zhromaždeným, potom nechápavej polícii, vyše hodiny v pozícii úplne bezmocného idiota, ktorý nedokáže svoju skupinu dostať z tejto situácie, frustrácia, hnev, bezmocnosť, poníženie. Prásk. Proste som normálne natiahla Nepálcovi facku. Nerozmýšľala som, čo stane potom. Nerátala som však s takým rýchlym a agresívnym protiútokom. Týpek sa nielen rozhodol udrieť ženu, rozhodol sa použiť (na rozdiel odo mňa) päsť. Obišla som bez monokla. Kým som sa však stihla spamätať, z dodávky povyskakovali statoční a statní Slováci, moji klienti a môj priateľ a vrhli sa na neho piati. Prekopli ho cez plôtik diaľničnej reštaurácie a úder päsťou mu vrátili. Policajti sa báli a iba sa prizerali. Tak ako u nás, keď si môjho kamoša podávali skíni. Najprv mi to celé prišlo smiešne, to, ako som vytrhla vodičovi kľúče od dodávky a obsadila miesto za volantom, to, ako si ich zobral späť, a tak som iba bezmocne držala trúbu stlačenú asi 3 minúty... mala som právo vraziť strojcovi zla jednu facku. Nikto mi to nemal za zlé. Keď som však dnes prišla do Káthmandu, do svojej tibetskej buddhistickej štvrte, ráno sa zobudila a za vychádzajúceho slnka sa nadýchala toho typického smradu, keď som sa pozrela do modrých očí nakreslených na stúpe a keď sa ony, Buddhove oči pozreli na mňa, pochopila som, že aj takáto navonok nevinná forma násilia je vážny prečin. Násile je zlé. Plodí ďalšie násilie, a vždy väčšie ako to pôvodné. Zároveň však viem, že keby som tam sedela s týmto vedomím včera, sedeli by sme tam pravdepodobne doteraz. Neviem, čo je správne-urobiť všetko pre pohodlie klientov a použiť násilie, alebo sa tváriť ako osvietený mních a vysrať sa na ľudí, ktorí si platia za moju pohotovosť a zodpovednosť. Nechcem už byť v podobnej situácii. Nechcem stretávať magorov a musieť ich fackať. Áno, asi som totálny pacifista. Ale napriek tomu som včera udrela človeka. A dnes ma to trochu ťaží.
--------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 28.11.2011
Očami Doroty Nvotovej
13.09.2012 20:09:29
:)
Komentáre