Taku džimkerijovsku zelenu masku by som bral...neodolala by si mi :))
a pod nou ziaden strach :)

Rozosmial si ma poriadne...

že občas mám strach ísť domov,najmä ,ak môj pobyt v pube sa pretiahne až do záverečnej..a teda,po piatich desinkách mám prirodzenú masku ;)

s tvojimi myšlienkami..

.

veď ja nebrojím proti prirodzenosti...

...je smutne, ze muzi radsej klamu a zavadzaju...ak ide o ich vnutorny strach...namiesto toho,aby sa vyrozpravali, ci vyplakali...radsej budu v sebe pocity dusit...az kym sa ich nenakopi tolko, ze vybuchnu,ako sopka...a lava tejto sopky spali vsetky mosty .... nenavratne... taky je zivot... ale kedy si to muzi uvedomia???

bolo by to pre nich veľkým víťazstvom...

a teraz ako nájdem takú, ktorá ma bude ľúbiť "i bez peněz ?" Tak dobre som to skrýval... A preto ma máš teraz takéhoto odhaleného na svedomí !!!

Priznal si svoj status quo... teraz už len pridať zopár predností a bude :-))))

Nie je mlčanie, keď treba povedať ostrejšie a úprimné slová zbabelosťou? Nie sú zbabelosťou hojné sľuby, ktoré nikdy nesplníme? Nie je zbabelosťou vidieť len to, čo vidieť chceme a čo potvrzuje náš pohľad na svet? Akokoľvek odťažité, mne sa zdá, že to súvisí s témou. No asi je to len zdanie a básnické otázky, čo nepatria do sveta rusaliek... :-)

No tá vadí, samozrejme, to by sa nemalo, aby sa jeden pozrel pravde do očí a priznal si to, čo už o sebe dávno vie, nepretvaroval sa a odhalil sa, dokonca. No tak teda potom sa natíska kardinálna otázka principiálna.
Čo je blog, a čo tu vlastne všetci hľadáme, a čo tu vlastne robíme a s čím sa tu hráme? Viem, je to viac otázočiek v jednej, ale skúsme si povedať, podebatiť. Aspoň nám čas prejde, keď už nič iné.
Hrdinní bogeri a blogerky, krásni a poodhalení .

písala som i o ženských vlastnostiach, ktoré mi vadia... ešte sa k nim vrátim. Zbabelosť ale u žien nepociťujem v takj miere ako u mužov. Tá vyhýbavosť, úniky, nesplnené sľuby to by som u žien zaradila kdesi inde. Ešte porzmýšľam kde. A možno napíšem...
Žeby zadné dvierka???

áno, tu máme všetci nasadené masky... každý z nás sa tu istým spôsobom na niečo hrá... Ale toto nie je skutočný svet. A navyše je tento blog tak trocha maskám otvorený. Práve tým, že je tu pre blogera možnosť ostať v úplnej anonymite...

Masky? Je zbabelé sa pod nimi skrývať? Je zbabelé neriešiť problémy a utekať pred nimi? Neviem, možno je a možno závisí od situácie v ktorej sa daný človek nachádza, možno to čo skrýva by ublížilo ostatným a preto mlčí a nerieši to. Pre ostatných je možno zbabelcom, ale len on sám vie, ako to je. Každý si je sudcom sám a sám so sebou musí žiť.

myslela som tie typy mužov, predvádzajúcich svoju silu, moc, pravdu, skrývajúcich pod ňu svoju neistotu, neslobodu a strach...

a to si si ma len predstavila...co ked ma uvidis:))

aj ja mám pocit, že som zbabelá. ale aspoň že nie som chlap :)

naša zbabelosť má inú podobu... asi sa nad tým zamyslím a napíšem o nej niečo...

že chlapi, ak sa hnevajú a sú urazení, tak ublížia, totiž riešiť veľmi nechcú svoje problémy.. vždy chcú ukázať, že sú silní..preto sa veľakrát stane že zbalia si veci,a odidu..

pravý muž sa devy drsne zmocní, na nič sa jej nepýta!(Ako Rett Butler)

na blogu je niečo iné, samozrejme, to hej, na to blog, ako taký predsa je, na to je stvorený jeho stvoriteľom. Aby sme mohli bez obáv vyjadriť svoje názory, ukázať, čo vieme a je toho viacej, samozrejme, preto máme viacej blogov a nickov a ja neviem ešte čoho, to je jedno, ale ste ma teda presvedčili, tak ja nie som zbabelec. To je moc fajn, to som si vydýchol.

v pointe ti rozumiem ,
len ma napada, ze ked vezmem muzom „môžem?“, „je to tak správne?“, „nevadí?“, „vyhovuje?“. , tak by sa mi asi niektori pacili viac a u inych by sa zbabelost zmenila na bezohladnost .
Myslim, ze ludia sa tieto otazky pytaju, lebo su neisti . A neisti su preto, ze protejsok vysiela rozporuplne signaly . Ak by nevysielaj, neboli by si predsa neisty .
Nuz je zbabelost neistota ? A ci je zbabelost vysielat jednozacne signaly ?

nejednoznacne signaly

aj keď o tom možno ani nevieme, alebo vieme a neuvedomujeme si to. Signálov je celý kopec, od takých jednoznačných, až po jemnučké, iba také akože vlnenie. Štrkáč štrká, aby sme do neho nekopali bosou nohou, ja sa niekedy smejem vo vašej prítomnosti, lebo človek, ktorý sa necíti, tak sa moc nesmeje, alebo vás požiada o pomoc, akože vám verí, že ho nezhodíte, že je chudák, a tak rôzne.
Ja sa momentálne smejem.

myslíš si, že neistota plynie iba z nejednoznačných signálov alebo ju môže spôsobiť aj neschopnosť čítať akékoľvek signály správne?

Už sa mi stali všetky negatíva, ktoré si uviedla. Bol som aj zbabelý; stratil som svoju tvár; mal som strach z odmietnutia, nepochopenia, výsmechu. Pripúšťam, že som zavše čudák, slaboch, muž bez názoru. A nechcel by som prezradiť, tu na blogu, svoju skutočnú identitu. Aj v tom je moja maska. Všetky tieto nedostatky zavše mávam. A aj iné. Som iba obyčajný človek. Nie som hrdina a už vôbec nie hrdina z rozprávky. Ale nesúhlasím s tebou rusalka, že sa nedokážem pozrieť pravde do očí. Dokážem to a aj na nepríjemnú pravdu sa dokážem pozrieť. Iba málo s tým zmením. Aj napriek všetkému, robím chyby ďalej a asi ich aj budem ďalej robiť; žiaľ. Taká je pravda. Ale dokážem sa pozrieť aj na svoje silné stránky. Aj tie sú, aj keď ich nie je veľa. Jedna z tých silnejších stránok potom je, že viem, že aj iní ľudia sú veľmi podobní mne a bývajú aj slabí. Nemám im to vyčítať, pretože ani ja si so svojimi slabosťami neviem vždy poradiť. Patria k človeku. Nečakám princeznú, môže aj klamať, môže sa báť, môže byť zavše divná, slabá... ale chcem, aby mala to, čomu ľudia hovoria srdce.
Aj ja mám mnoho tvárí, mnoho masiek. Nehanbím sa za to. Každý ich máme, nie každý si to priznáme. Ktorá tvár je, tá pravá? Uhádneš? Vieš to o sebe? Nie je to v tom, ako sa dokážeš pozrieť na svoju tvár a na tvár toho druhého? Či pozeráš iba očami, alebo dokážeš pozrieť aj srdcom? Nie je naša sila, v našej slabosti? V tom, že o nej vieme?

Vidím, že pribudli celkom zaujímavé podnety... vrátim sa k nim večer :-)

... bojím sa mať strach ... :))

čítam tento článok s pocitom zatratenca.. ako (občasný) hrdina bez bázne a hany si vravím "ale to rusalka tým zbabelcom nandala, dobre im tak!"...

ze moze ublizit, ked sa skryva za masku king-konga. ak si je vedomy svojej slabosti a nevie momentalne jej celit - budis, kazdy sme niekedy viac niekedy menej pripraveni celit aj zlozitejsim situaciam. horsie je, ked v tej zbabelosti ublizuje, kope od poznania vlastnej zbabelosti hlava-nehlava. vtedy to vnimam zle. zazila som nieco podobne. potrebovala som dost trpezlivosti to dat najavo a odovzdat svoje pocity a vnimanie tak, aby pochopil co vlastne sa deje, ako to vnima ta druha strana. taku spatnu vazbu nebol najprv schopny prijat, a ked prijal, nemohol vtedy este nic spravit. neviem ci aj spravil neskor. bola som rada, ze aspon to zbadal a pomenoval a zamyslel sa, ze by mal nieco spravit. to povazujem za uspech.

iba nie,aj ano, asi tak

trochu sa obávam komentovať :O) bojovný článok,páči sa mi:O)
bez predsudkov )

hovoriť o tom čo je zbabelé a pritom sám byť zbabelý... To je môj názor.

smiem?
zbabelosť odpovedá
neviem...
zbabelosť zaváha
ilúziu osudu
navonok vytvára

slabí sme odtiaľ potiaľ
a silní...odtiaľ.............................a tak

Prečo brať mužom „môžem?“, „je to tak správne?“, „nevadí?“, „vyhovuje?“. Prečo Ťa napadlo práve toto?

ale nemám rada klamstvo :-)
Inak je Tvoj koment zaujímavý...

prečo mám pocit, že bol Tvoj dnešný koment akýsi mimoriadne vážny?

uvedomenie... dobrý začiatok:-)

v čom sa Ti videl tento článoček bojovný?
Nie som priveľká bojovníčka... :-))

to sú pekné vešíky...
a tak :-))

sorry, dnes som nestíhala. Nakukla som znovu až teraz. Myslela som to na mužov. Sú takí, ktorí vedia o tom urobiť prednášku a pritom sú sami zbabelí. Máloktorí by si také niečo priznal, ale nech radšej o tom nevyhlasujú... Skrátka zažila som... Ahojček.

:-(

asi ..ze to bolo zapojene so spytavym pohladom a zbabelostou .

Prečo Ti neverím? :-)))

nuž, musím si zvykať... že si vždy samá otázka :-)

priznávam, že to aj moja skúsenosť s mužmi...a veľmi bolestivá...:-(

takát skúsenosť nie je nikdy príjemná... :-(

musím pokračovať tam, kde som prestal, aby som nebol zbabelý. :-)))
Poviem Ti, ťažká téma, aby som vedel, kedy som bol zbabelý a kedy azda o zbabelosti nemožno hovoriť. Snažím sa ako píšeš pozerať pravde do očí, či sa mi však podarí ukázať svoju pravú tvár v každej situácii, tak to je na uváženie. Neviem, či to je už zbabelosť, alebo situácia nesie prvky tolerancie, či nestupňovania napätia... skutočne aspoň pre mňa ťažké rozhodovanie...

myslela som tú zbabelosť, ktorá pod pláštik siláckych rečí skrýva strach...
Nie vždy môžme ukázať skutočne pravú tvár... asi naozaj niekedy musím uvolniť miesto tolerancii pred našou prirodzenou reakciou