Tak..a už som doma.
Poviem vám..opustiť vlastný dom vo vlastnom mestečku má svoje čaro,
ale nie nadarmo sa hovorí..všade dobre..atď..:))
Som doma..
a som tu rada..
Aj keď v mestečku sa za tých pár dní udiali zmeny.
Na prvý pohľad nepostrehnuteľné,
ale..citeľné..
Preskupili sa sily..
vzrástol odboj..
vznikli nové nepísané dohody a pravidlá..
Niekto rád kritizuje obsah susedových hrncov..
niekto sa tvári,že ho ani nepozná
a niekto by rád navaril to isté,len nevie ako..
Poznám aj ďalšie príslovie..
a to že: "nemému decku ani vlastná mater nerozumie.."
a tak..kým sa sused neopýta,
nemôžem mu povedať,
že takto..a takto..:))
A tak ostávam objektom nechuti,
a možno aj závisti..a všetkého ostatného..
ale nevadí..

nešla som na blog s úmyslom nájsť si tu priateľov..
nešla som tu ani na to,
aby som umelým naťahovaním diskusie pod článkom naháňala čísla..
ani na to nie,
aby som svietila v topke..
To,že tam som, neviem ovplyvniť inak,
ako obsahom svojho blogu..
Ale..rovnaké možnosti má každý a jeden registrovaný bloger.
Aj na publikovanie "raňajších novín"..

A tak mi prepáčte,
že nechcem byť zaradená do spolku intríg a ohováračiek..
do spolku akéhokolvek..
a už vôbec nie do nejakých len preto,
lebo je tam tá,
s ktorou si dobre rozumiem..

prepáčte mi aj to,
že viem vyjadriť svoj názor a stáť si za ním..
že sa nebojím povedať "toto sa mi nepáči"..
a že viem odraziť slovný útok slovne..

prepáčte mi,
že tu vôbec kazím blogárske ovzdušie..

ale..
ja už iná nebudem...:)))


ráno sa tešte..pokračujeme v blognovele Cestičky života..
a pre Marthu špeciálne dám aj prepojenie textov..
a aj pre všetkých tých,čo stále na to ešte neprišli..:))))