Zabalený v deke, zima - aj keď teplomer ukazuje dvanásť nad bodom mrazu a radiátor hreje – Zbogom Srbijo.
Zbogom Srbijo, spieva sa v piesni, mohutný chór sa nesie nad celou zemou Slovanov.
A ten, kto má oči a nevidí a má uši a v rukách cit, a má aj pochopenie – a nechápe...
A srdce ktoré žije a dýcha..., pičku ti materinu!
Zabalený v deke - kákvo je vréme? Òblačno je, hládno je, dúva vètar.   
Zbogom Srbijo...

                                      ***

Slovo č.8/2008
BEZ HRANÍC / Eduard Chmelár 

Medzinárodná lúpež Kosova