Po otcovej smrti zostali s mamou úplne samé. So sestrou chodili na základnú školu. Ich byt bol zo dňa na deň akýsi prázdny. Nasledovali dni plné horkosti a smútku. Každá z nich sa utiahla do vlastnej izolácie. Dom bol mĺkvy. Prikryl ho tieň náhlej a nikým nečakanej tragédie. Mladšia z nich nabehla na svojský životný štýl – osamelý nostalgický...

Rozhodla sa, že bude ďalej študovať. Pred vysokou školou začala brigádovať ako servírka v jednej malej popradskej reštaurácii. Vystriedalo sa tam nesmierne množstvo ľudí. Bola to prvá ozajstná zaťažkávacia skúška na jej individuálne schopnosti.

Tam sa spoznali. Celý čas chodieval s celou svojou partiou na večere. Zamyslene ju pozoroval pri práci. Zaimponovala mu jej nenápadnosť a skromnosť. K tomu sa jej neskôr sám priznal. Bola vtedy ešte úplne nezrelá. Čakalo ju 5 ročné štúdium na vysokej škole. Rozlúčili sa koncom augusta, keď skončila letnú aktivitu. Neskôr si vymenili zopár listov. Ich písanie mu zjavne nešlo. Nebolo mu vôbec po chuti. Jedného dňa sa sám zjavil pred ich domom. Musela s pravdou von. Porozprávala mame svoje zážitky. Jej unáhlené rozhodnutie, že na štúdium nepôjde, ju nesmierne ranilo. Rozhodla sa pre muža svojho života. Na štúdium vôbec nenastúpila.

„Buď vysoká škola, alebo ja!“ Ako nerozvážne dievčisko nad vecou dlho neuvažovala. Dala mu jednoznačne prednosť. Nemohla vedieť, že robí najväčšiu hlúposť v svojom živote. Tykadlá jej vedomia ju akosi zabudli upozorniť. Neskôr na to škaredo doplatila. Nuž stalo sa.

Svadbu mali v januári. Už na začiatku vzťahu začal byť dominantný. Bol o 5 rokov starší, a tak naivne verila, že to tak má medzi nimi vyzerať. Bola zamilovaná do jeho zvláštneho hlasu. Ľúbila ho skrátka aj s jeho chybami. Láska býva slepá a v jej prípade to bola naozaj pravda. Z rodného mesta sa odsťahovala za ním. Našla si hneď zamestnanie. Po roku sa im narodil nádherný synček – neskôr jediné jej potešenie. Svetlých chvíľ v ich živote bolo len poskromne. Mladý pán si priveľmi zvykol na jej dobrotu. Začal sa stretávať so svojimi priateľmi a na nich mu neostával akosi čas. Kopili sa neskoré príchody domov. Svojimi naivne vymyslenými výhovorkami jej spôsoboval hlbokú traumu. Usilovne ju nimi psychicky deptal. A ona mu neustále ticho odpúšťala: priateľov, množiace sa neskoré príchody, alkoholové večierky...

Bol nádherný jarný deň. Zobudila ju jej úhlavná nepriateľka – migréna. Sľúbil vybrať potrebné lieky. Lieky, ktoré na ňu jediné zaberali. Nečakala na neho. Bolesť ju donútila vnoriť svoju ruku do vrecka jeho bundy. Nikdy predtým to neurobila. S nevybratým receptom z lekárne ruka zachytila aj nápadnú, ružovú obálku. Ženská zvedavosť jej nezabránila lístok, ktorý bol v nej, len tak ledabolo zastrčený, prečítať. V tej chvíli sa jej náhle zvýšil pulz. Srdce sa divo rozbúchalo. Nohy zdreveneli. Našla zaľúbený list! Pri jeho čítaní vnímala možno každé štvrté slovo. Neznáma žena mu ďakovala za jeho stálu oporu... Spomínala spoločnú nádhernú budúcnosť. V tej chvíli sa v nej konečne čosi zlomilo. Rozhodla sa. Definitívne ukončí toto trápenie. Zrejme to mala urobiť už dávno...