Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Drahá moja Bolesť,

tak znovu sme sa stretli...
na starom známom mieste, ako vždy v neznámom čase a opäť sa Vám podarilo zaskočiť ma. Musím priznať, že v tom ste skutočne dobrá. Zjavne Vám nevadilo, že nemám upratané, vlastne to Vám nikdy nevadí. Obvykle sa uspokojíte s vyšúchanou fotelkou v obývačke. Je mi trochu trápne Vám to písať, ale mám taký pocit, že akonáhle do nej zasadnete, v tom momente do nej zapustíte korene. Priznávam, že káva, ktorú Vám zvyknem servírovať býva horúca, a že Vy vlastne iba čakáte kým sa trošku ochladí. Len občas sa mi však zdá, že ten príval studeného vzduchu hádam ani nikdy nepríde. Možno si ku mne prepíšete i trvalé bydlisko. Nemotorne sa mrvím na gauči. V rukách mi praskla ďalšia ceruzka. Vy sa pritom tvárite celkom spokojne. Presviedčate ma, že mi rozumiete, že ma poznáte. Zo všetkou úctou, ale myslíte to vážne? O čo Vám vlastne ide?

Nechcela by som Vás uraziť, ale akosi Vám ešte vždy nerozumiem. To práve preto Vám nedokážem hľadieť do očí. Skutočne si vážim, že si chcete so mnou potykať, ale momentálne uprednostňujem odstup. Dnes nemám chuť skracovať hranice, koniec koncom zdá sa mi byť ešte vždy priskoro na nejaký vážnejší vzťah.

Spomienky na Vás bývajú také živé. Netreba mi ani písať poznámky, pamätám si každé Vaše slovo. Často mi však uniká zmysel celých viet. Hovoríte na mňa vôbec slovensky? Chcem byť vzornou žiačkou, len nejako necítim spojenie Vášho a môjho porozumenia.

Spoja sa raz azda rovnobežky? A možno v tom je problém. Celý život sa snažím hľadieť na naše cesty ako na vznešenosť dvoch nepretínajúcich sa osí. Strach zakrývam slovom bázeň a tak nechávam uniknúť jednoduchosť pod purpurovým rúchom. Zložitému vzdávam hold a tak sa zriekam možnosti preniknúť do podstaty veci. Je to staré klamstvo, ktorým opíjam svoju myseľ už od nepamäti. Vzdávam sa po prvom bozku s Vami, bez akejkoľvek snahy pochopiť, a už vonkoncom nie načerpať. Stávate sa pre mňa synonymom hnusu a je mi z Vás poriadne zle, no pritom ani neviem prečo klopete na moje dvere. Hanbím sa za všetky svoje predsudky. Prosím buďte ku mne trochu trpezlivá, azda raz naberiem odvahu a pochopím.

                                                                  S úctou, 

                                                                                              elle


korešpondencia | stály odkaz

Komentáre

  1. elle, napísala si to Bolesti skvele :)
    no skús na návštevu pozvať aj Odvahu a Radosť, a uvidíš, hneď bude v obývačke veselšie :))
    publikované: 13.11.2006 12:17:13 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  2. ad hogofogo
    vdaka, hej, to je iba taka reflexia na temu zmyslu bolesti. no, a mozno je to mojim vekom, ci nedostatkom skusenosti, ze jej este nerozumiem, ale azda raz pochopim...:)
    mozno ma inspirujes a napisem aj o niecom pozitivnom :)
    publikované: 13.11.2006 14:46:08 | autor: elle (e-mail, web, autorizovaný)
  3. elle, viem, že každý máme chvíľky, kedy sa chceme...
    a vari aj potrebujeme 'vykúpať' v bolesti, smútku, sebaľútosti, a že vtedy rady typu "teš sa zo života, veď život je taký krásny" sú nanič... nešlo mi o radu takéhoto typu, ver mi, s Bolesťou si sa rozprávala nádherne a mne sa to páčilo, do toho rozhovoru by sa Radosť ani nehodila... Išlo mi skôr o to povedať (ti/si?), že priateliť sa len s Bolesťou je málo, že človek potrebuje aj iných kamarátov (vtedy ma napadli len Odvaha a Radosť) a že aj keď priberie do svojho života týchto ďalších kamošov, neznamená to, že úplne zanevrie na Bolesť, veď ako by aj mohol, keď je Bolesť rodná sestra Radosti i Odvahy, hm?
    publikované: 13.11.2006 14:56:23 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  4. skvely
    článok, precízny štýl.
    publikované: 13.11.2006 16:13:05 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  5. ad hogo
    nechem sa v bolesti sprtat, len sa snazim pochopit. ako, nie vyzivat sa v nejakom bolestnom rozpolozeni, ale skor nejakou uvahou zistit ci vobec a ake by malo byt jej miesto v zivote cloveka, popri Radosti a Odvahe... a popri celom Zivote.
    (ten clanok som pisala v stave ked sa ma bolest nedotykala priamo)
    publikované: 15.11.2006 12:59:21 | autor: elle (e-mail, web, autorizovaný)
  6. elle, písal som o tom, čo vo mne tvoj článok vyvolal...
    bola to ozvena mojich vlastných stavov, nie odhad tvojich... a bolo to pre mňa podnetné, dík :)
    publikované: 15.11.2006 13:02:30 | autor: hogofogo (e-mail, web, autorizovaný)
  7. hogo,
    :)
    publikované: 20.11.2006 12:25:53 | autor: elle (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014