. Čo všetko len neriešil ujo Freud. Jeho základným pracovným nástrojom bola pohovka a na nej nejaká polozrúcaná existencia dúfajúca, že jej urobí zo života rajskú záhradu pomocou inovatívnej metódy psychoanalýzy.
Táto Freudova zložitá myšlienková konštrukcia ovšem vykazuje niektoré neobvyklé a na prvé počutie pre mňa nestráviteľné vlastnosti.
Považujem za nepatrične nelogické, že v 21. storočí sa dokáže niekto v oficiálnom médiu odvolať vo veci na pána, ktorý vymyslel tak srandovné a ťažko stráviteľné odôvodnenie, prečo si ľudská psyché lebedí pri olizovaní genitálií.
Hm, prečo práve kultový psychoanalytik Freud zdôvodňuje toto správanie sacím reflexom tak prepotrebným pre úspešné prežitie mláďat je otázka, ktorej odpoveďou by sme pravdepodobne odhalili veľmi zaujímavé charakteristiky samotnej Freudovej povahy, no nevysvetľuje dostatočne transparentne, či sací reflex daruje rozkoš dotyčnému cicavcovi podstatne intenzívnejšiu než prírodou nadiktovaný spôsob párenia. Totižto, ak jeden užíva rozkoš prameniacu z dotyku dvoch slizníc, druhý podáva fyzický výkon bez adekvátnej odmeny, pretože sliznica jazyka nevlastní nervové zakončenia prenášajúce sexuálne vzruchy. Keďže tu nenachádzam motiváciu pre daného cicavca, musím ju hľadať inde, a to v oblastiach mozgu, ktoré vznikli až v neskoršom štádiu vývoja človeka rozumného. Evolučné vrenie pri mutáciách génov akosi pozabudlo na dovyvinutie slizníc ústnej dutiny a preto sa domnievam, že cunnilinguus a fellatio je civilizačným prejavom, v rámci ktorého vzniká spoločenská dohoda /a nie inštinktívne reflexy/ dvoch cicavcov s dvoma ústnymi dutinami a dvoma pohlavnými orgánmi, ktorej konečný tvar by sa dal vyjadriť /ne/matematicky 2+2=69. Z tejto mojej myšlienočky jasne vyplýva, že človek rozumný a vzpriamený uprednostní radšej takú polohu, ktorá ho jednak nevylúči z radov osôb spôsobilých pred zákonom a zároveň spomedzi osôb milovaných a milujúcich nielen svoje clitorisy a penisy ale aj to zvláštne abstraktné čudo menom duša človeka. A toto je, vážení zatiaľ všetko k danej téme, čo ma stihlo prepadnúť pri čítaní nášho denníka. pokračovanie možno inokedy.
Komentáre
:) už som tu bola dvakrát xi
a hmmm spájanie duší cez tvoju matematickú rovnicu...cez anomáliu, ktorej by sa asi málokto chcel zriecť...ach my nedokonalé zvieratá, vývoj nás dohnal až k slastným pocitom a úkonom, och och :D
ahoj Dionea
ale vtipné :)