Stáva sa to. Keď ste medzi novými ľuďmi a máte pocit, že s nimi nikdy nenájdete reč. Stáva sa to občas. Mne sa to stáva vždy.
Či už stretnem niekoho nového, s kým sa ma snažia zoznámiť. Aj keď mi o ňom všetci tvrdia aký ju super, vtipný a podobne, ja proste nemôžem. Nikdy zo mňa nevýjde viac ako pol slova a aj to je tak maximálne, ahoj. Tý čo ma poznajú, mi snáď dajú za pravdu, keď poviem, že niesom až taký tichý človek.
Nemám rada nových ľudí.
Nemám rada ľudí.
Chcem byť sama so sebou a nevidieť nikoho.
O každom si myslím, že je, ak to mám tak povedať, debil. Nie žeby som si o sebe myslela, že som dokonalá. Ale nikto mi nesedí. Je to snáď povahov? Alebo z toho vyrastiem?
Neviem, či sa vôbec oplatí kvôli tomu trápiť. Ono sa nájdu aj horšie veci, ale predsalen. Niekedy to dokáže byť vážny problém.