Chladnosť každej tmavej noci,
máva ho vo svojej moci.
Nevidieť ho, nepočuť,
nejde z okolia odtrhnúť.

Chce odísť konečne na večnosť,
hľadá hranice slova nekonečnosť,
no s každým novým pokusom prichádza nový omyl,
neuprie slova ľudského na neho ten, čo ho dávno stvoril.

Vidí nás vždy a všade,
doma, von, ba i na záhrade.
Jeho však vzhliadnuť sa neodváži nik,
on chce byť všemožne nevinník.

Keď večer stádo vracia sa z paše,
desí ho iba tak – z roztopaše.
Niekedy desí aj pozemský skvost,
nás, ľudí bezchybných, nás už má dosť.

Aj on bol kedysi človekom,
no časy dávno ho zmenili,
nehľadí do diaľky za vekom,
dni preňho význam už stratili.

Môže aj nemožné, no cíti sa bezmocný,
keď vie, že zostane navždy len pomocník.
Je niekde na hranici života a smrti,
lež na tej hranici, len tam sa vrtí.

Nebehá, nepláva, nelieta,
nechodí cestovať do sveta.
Nedýcha, nechce mať k životu vzduch,
nie je to bytosť, lež bezmocný duch.

mozem to venovat?
tak teda - Spiritovi
aj ked to vobec nie je o nom, ale je k nazvu najblizsie :-)