Miro vyzdvihol Zuzanu v práci a bezcieľne sa túlali po meste. Kúpili si hamburger a bolo im fajn. Keď prechádzali okolo kina všimli si, že dávajú film, ktorý chceli vidieť. "Dnes ho dávajú poslednýkrát." Kúpili lístky a pobrali sa domov. Teda k Jane. Vedeli, že tam ich zastihnú najskôr. Stáli pred dverami a váhali, či majú zazvoniť. Čo ak ich vyrušia? "Snáď nám to odpustia." Otvoril im usmiaty Marek. "Vitajte! Ako bolo v práci?" "Vám bolo určite lepšie." "To si myslím." Zasmial sa Marek. Vo dverách kuchyne sa zjavila Jana. "Práve sme na vás mysleli." "To určite!" Smiali sa. "Vážne! Tu je dôkaz. Sadajte!" Na stole ich čakali velikánske zmrzlinové poháre, ktoré ich priam vyzývali, aby sa do nich pustili. Čo aj urobili. Zuzana strčila do Mira. "Aha. Aj my máme pre vás niečo." Obaja na nich upreli zvedavé pohľady. Miro im ukázal lístky. "Idete?" "Že sa pýtaš!" "Čo ste porábali celý deň?" "Vlastne nič. Iba sme ležali a jedli a ležali a ..." "To myslíte vážne?" "Smrteľne." "Vy lenivci. Mali by sme už ísť. Je najvyšší čas." Dorazili do kina a Jana hneď letela na toaletu. Ako vždy. Zuzana sa, samozrejme, pridala. "Zuzi, máte na večer nejaké plány?" "Ešte nie. Prečo?" "Bola by som rada, keby sme ho strávili spolu." "Žiadny problém." Usmiala sa. "Fajn." Film bol dobrý, ako očakávali. Poriadne vyhladli, takže skončili v reštaurácii. Výborne sa bavili a boli príjemne unavení. "Vyzdvihnete nás teda zajtra ráno o pol deviatej. Sedí?" Jana zopakovala, aby sa uistila, či si správne rozumeli. "Zajtra."