Ono to zneje ako keby som šla písať dlhočiznú úvahu, ale opak je pravdou. Dnes, keď som sa prechádzala po záhrade, som sa zastavila pri bohato rozkvitnutých černiciach. Hučalo tam ako v úli. Včielky odlietali a prilietali. Ich malinké tielka boli obalené peľom a hukot ich krídel znel tak bolestne. Ako keby mi chceli povedať, že je to tá najťažšia, ale pritom najsladšia robota. A majú pravdu. Veď v zime si nielen ja rada zamašrtím na ich chutnom medíku.

   Preto som rýchlo utekala a zaznamenala pre vás zopár skvostných záberov. Na záberoch spolupracovali okrem včielok aj čmeliaky a jeden zlatohlávok :)