Ráno som zmeškala dva MHD spoje. Samozrejme zhromko som nestihla včas.... ale nikto ma po príchode nezastrelil. Cestovala som električkou. POzerala som sa von z okna a dávala som pozor na moje voľne plynúce myšlienky. Sledovala som domy, cesty, okolie tých domov, sídliská... Napadlo mi: prečo ľudia nič nerobia, aby naše prostredie vyzeralo lepšie? Neviem či je to pokrytectvo, paradox alebo irónia. Ľudia samých seba skrášľujú všetkými možnými spôsobmi, najmä ženy. Pravidelne ku kaderníkovi, na kozmetiku, na každých 5 cm štvorcových tela iný krém, obliekajú sa moderne a chcú tak pôsobiť. Do seba ako do človeka vieme investovať, ale do prostredia nie. Prečo nemôžme dať "pár" korún na zmeny, veď aj budovy, naše paneláky môžu vyzerať moderne. Ráno vyjdem z domu, prvé čo vidím, rozmlátený schod, popraskaný asfalt, množstvo preplnených kontajnerov... NA toto sa mám pozerať? Deti máme vychovávať k estetickému cíteniu? Nie len upravený interiér je dôležitý, ale aj exteriér. Keby sa ľudia z rôznych štvrtí zišli a niečo by poriešili, čo sa vymaľovania panelákov týka, výstavby "búdok" pre kontajnery, alebo celkovo skultúrnenia prostredia týka, určite by to neostalo bez výsledku. Možno som priveľký idealista, možno to nejde tak ľahko, ale určite by sme sa v Bratislave inak cítili, keby sme jej exteriérovo pomohli dostať sa z komunizmu.