Porada naplánovaná na desiatu hodinu sa vydarila. Majo mal predslov o prípadoch, na ktorých sa malo zapracovať a dopĺňal vedomosti mladým koncipientom, ktorí sa prvýkrát ocitli zoči-voči súdu. Rady, triky a sem tam nejaká klebeta o tom, čo ktorý sudca rád počuje, čomu sa treba vyhnúť, poprípade ako treba zaklamať, tým spôsobom, že každý, v predstave malého klamstva, uverí danej skutočnosti. Aspoň na chvíľu.

Neskúsení koncipienti si robili poznámky, a s otvorenými ústami hltali každé slovo, ktoré „veľmajster“ predniesol. Nepostrehli, že ich patrón je pod vplyvom „rajského“ plynu, ktorý mu do žíl v malých dávkach servíroval jed na staromládenecké bunky, a že tá a tá klebeta je niektorých častiach „prifarbená“ Majovou bohatou fantáziou.

S Andrejom sa stretli o pol jednej v Umelke. Objednali si menu a zadívali sa každý iným smerom. V ich doterajšom priateľstve to bolo prvýkrát, keď sa obaja v tej istej chvíli cítili v koži cudzinca, ktorý si prisadol vo fast foode k niekomu cudziemu len preto, že nikde inde nebolo voľné miesto.

„Mám novinu, neviem, či si o nej počul, ale ak nie, čoskoro by sa ti doniesla do uší, radšej ti to poviem sám.“ - cestou na obedňajšie stretnutie si Andrej dával dokopy slová, ako sa zdôveriť, bez toho, aby to nevyzeralo, že je obyčajný chudák, ktorý zutekal od manželky k milenke, ráno o druhej.

„No spusť.“ - Majov vážny tón hlasu, ktorý pôsobí na slabé psychické rozpoloženie zločincov horšie ako verdikt smrti, vystrašil Andrejove myšlienky, na ktorých usilovne cestou pracoval, a cez sucho v ústach sa mu predrala jedna veta.

„Nasťahoval som sa k Žanete.“ - a odvrátil zrak k mladým ľuďom, ktorí zapíjali úspech po skúške pri vedľajšom stole.

Cítil sa ako jeden z Majovych klientov, ktorý sa neodváži priamo pozerať do očí svojho obhájcu, pretože podľa zákonov, ľudských citov a pochopení bežných akcií a reakcií, sám nenašiel vhodné argumenty, ktoré by schvaľovali jeho nečakané konanie.

„Nuž, dalo sa to čakať.“ - bez zbytočných emócií zhodnotil Majo a čakal, či si Andrej sám prizná vinu alebo bude hľadať „poľahčujúce okolnosti“ a do prípadu vtiahne ako hlavného vinníka svoju ženu, Luciu.

„V čom bol problém?“ - spýtal sa ho, keď videl, že Andrej nenachádza slov a pozorne počúva mladého fagana s dlhými vlasmi a výzorom a´la John Lennon, ktorý pri vedľajšom stole náruživo rozprával o nevydarenom sexuálnom stretnutí so staršou vydatou ženou.

„Ako? Aký problém. Trocha som myšlienkami zablúdil do svojich mladých čias.“ - vytrhol sa Andrej zo spomienok.

„Prečo si od nej zdrhol ako zlodej, ktorý využil spánok predavačky vo večierke a ukradol jej tržbu aj s cigaretami?“ - zopakoval Majo otázku, tentokrát už s prirovnaním, z ktorého Andrej vycítil, že kamarát nebude zrejme na jeho strane.

Stratil schopnosť vyjadrovať sa súvisle a neprekonal strach z Majovho tónu hlasu, ktorý mu ešte v práci rezonoval v ušiach. Prešiel na inú tému.

„Povedal som ti to, preto, lebo som nechcel, aby si to počul od niekoho iného. Nechcem sa teraz o tom rozprávať. Hovor niečo o sebe. Seba mám momentálne plné zuby.“

Majo sa ďalej nepýtal. Rozpovedal Andrejovi o červenovláske. Priznal sa mu, že nejako na ňu celý deň myslí a pripustil možnosť, že len tak ľahko s tým neprestane ani o dva tri dni.

„To si mal vidieť. Šľahali z nej plamene. Nielen ohnivá hriva, ale aj dobre ostrý jazyk, sebavedomie a drzosť, tá musí byť v posteli hotová amazonka.“

Jeho zápal nad ohnivou amazonkou, prerušil hlučný smiech mladých faganov z vedľajšieho stola.

„Človek sa nemôže v kľude ani najesť.“ - zašomral a s mrzutým výrazom tváre dojedal.

„Však mi to povieš večer niekde v bare. Skočíme na pivo po práci?“ - navrhol Andrej.

„Dobre, to bude asi najlepšie. O siedmej vo Verdickte, čo ty na to?“ -

Andrej prikývol hlavou na znak súhlasu. V tej chvíli ešte netušil, že o večerný program sa mu už postaral niekto iný.

 

(pokr. v čl. Zamotané príbehy ľudských reakcií)