hogo:
Čo si myslíš o vzťahoch medzi ženami a mužmi?
Čo vzťahy s mužmi ženám dávajú, o čo ženy oberajú?
Dokážeš sa chovať k mužom ako rovnoprávna bytosť?
Ktoré vlastnosti mužov narušujú vzťahy so ženami?
Čo by sa malo v našej civilizácii zmeniť vo vzťahoch mužov a žien?
Aké sú tvoje osobné skúsenosti s mužmi? Máš s mužmi dobré vzťahy?
Aký máš postoj k spolužitiu muža a ženy?
gorda: Trošku teórie: vzťah znamená, že niekto alebo niečo je v nejakej súvislosti s niekým alebo niečím. Medziľudský vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami sa rozlišuje na primárny (dlhodobejší vzťah spojený s emocionálnou väzbou a určitou zodpovednosťou) a sekundárny (krátkodobejší, povrchnejší bez väčších záväzkov). Počas tvorby vzťahu sa učíme vernosti, ohľaduplnosti, priateľstvu a láske. Medzi mužom a ženou vždy pôsobia sily, ktoré dvojicu stmeľujú, a sily, ktoré ich od seba odpudzujú.
O kvalite vzťahu hovorí spokojnosť osôb vo vzťahu.
Ja by som vzťah medzi mužom a ženou videla najprv ako kamarátsky,
potom ako milenecký a nakoniec ako partnerský.
Kamarátstvo medzi mužom a ženou vraj nemôže existovať. Ja si myslím, že môže existovať, ale iba do toho momentu, kým sa muž a žena fyzicky nepriťahujú. Pokiaľ žena či muž tvrdia, že majú kamarátov opačného pohlavia, a pritom po tom druhom túžia, to nie je kamarátstvo. To je neférovosť. Veľa krát to nazývajú platonickou láskou. Ale platonická láska je neskutočná a neerotická, čiže vtedy, keď prvý túži po druhom, ale pritom prvý druhého osobne nepozná, keď druhý nevie o tom, že prvý k nemu niečo cíti.
V kamarátskom vzťahu je dôležitá striedmosť. Každý by mal poznať svoje emócie a pocity. Navzájom by mali tolerovať názory toho druhého. V kamarátskom vzťahu prináša žena na vec ženský pohľad a muž mužský. Muž a žena, ako kamaráti nerozmýšľajú nad tým, aké by bolo ich spolužitie. Ak nad tým začnú uvažovať, uvedomia si, že ich kamarátstvo sa tým preruší alebo sa zmení na milenecký alebo partnerský vzťah.
Milenectvo je vzťah, ktorý sa proste objaví. Objaví sa vtedy, keď jeden z partnerov nahlas alebo gestom prejaví príťažlivosť jedného voči druhému. Jednoducho sa to stane. Pocítite zvieranie v podbrušku. Tento vzťah je dobrý pre tých, ktorí chcú byť ušetrení konfliktov vznikajúcich počas spolužitia. Každé stretnutie milencov je radosťou. Tým, že milenci nie sú zaťažení ničím zo spolužitia, tým sú jeden pre druhého dobrými spoločníkmi. Pre ženy sú rozprávanie a neha veľmi dôležité. K dobrému milostnému zážitku potrebujú viac ako samotný sex. S milencom nezdieľajú problémy, ktoré by museli riešiť so stálym partnerom. Mileneckému vzťahu pomáha, že sa milenci nevidia každý deň, vždy sa na seba tešia. Nemilujú sa z povinnosti. V tomto vzťahu je spojený zážitok s dobrodružstvom. Keď muž a žena ako milenci začnú spolu žiť, tak sa ich vzťah mení na partnerský.
Partnerstvo je vzťah, ktorému sa muž a žena musia učiť celé obdobie ich spolunažívania. Pre vzťah je dobré, ak muž aj žena pochádzajú z podobného rodinného zázemia s rovnakou mentalitou. To, čo spočiatku vo vzťahu hľadáme, je šťastie druhého. Dobrým sa vzťah stáva pri vzájomnom dopĺňaní sa a vzájomnej úcte. Vzťah nie je harmonický, ak jeden viac dáva ako dostáva. Vo vzťahu je treba naučiť sa nenosiť starosti z práce domov. A hádky netreba potláčať, mali by byť konštruktívne. Vo vzťahu treba komunikovať, robiť kompromisy, neurážať a neponižovať. V hádke partneri často negatívne hodnotia a kritizujú vlastnosti či spôsoby toho druhého alebo jeho rodinu alebo priateľov alebo vyťahujú chyby druhého z minulosti. Ak partneri cítia neprekonateľný odpor, ak neznesú dotyky toho druhého, možno sa schyľuje ku koncu partnerstva. Buď s týmito pocitmi budú bojovať a naučia sa spolu komunikovať, alebo sa rozídu. A vzťah sa pomaly opäť mení na priateľstvo.
Vzťah s mužom žene prináša v každom štádiu niečo iné.
Počas priateľstva je žena postavená na rovnakú úroveň ako muž. Dokážu sa rozprávať o rovnakých témach, mať rovnakého koníčka, mať rovnakých priateľov, mať rovnakú prácu. Väčšina žien hovorí, že v mladosti mali viac kamarátov ako kamarátiek, pretože kamaráti im rovno povedali, čo si myslia a neboli k nim falošní.
Počas mileneckého vzťahu muž dáva žene pocit krásy, pocit jedinečnosti pre muža, pocit radosti zo života, pocit nehy, pocit túžby.
Počas partnerského vzťahu muž postupne odoberie všetky pocity zo vzťahu mileneckého a zanecháva pocit majetnosti a podradenosti.
Vzťah veľmi narušujú hádky. Málokto sa pozerá na to, že hádka prináša do vzťahu nové informácie, že vnáša do problémového vzťahu svetlo. Pocity krivdy by po hádke mali vystriedať pocity porozumenia, uvoľnenia napätia, odpustenia. Každý prizná niečo nepekné a nájde niečo pekné.
Moja skúsenosť s mužmi. Zažila som všetko: priateľstvo, milenectvo aj manželstvo. Zažila som vzťah so starším, s mladším aj rovnako starým mužom. Každý vzťah bol iný. Nikdy som jednotlivé vzťahy neporovnávala. Z každého vzťahu som si ponechala to dobré a na to zlé som sa snažila zabudnúť. Ak mám povedať pravdu, tak v minulosti bolo toho zlého viac. V prítomnosti sa snažím nerobiť si ťažkú hlavu z malicherností. Moja bojovnosť ustúpila pred rozumom. Žiaľ rozum neustúpil pred citmi. Takže ak sa mi stane krivda, tak si radšej poplačem. Nie je to správne, ale pomáha to. Mala by som o mojich pocitoch hovoriť nahlas, ale keď ten, kto by ma mal počúvať, nepočúva. Musím sa osmeliť a prinútiť sa k dialógu.
Vraj najdlhšiu trvácnosť majú vzťahy, ktoré sa vyvíjali postupne a za ideálny vekový rozdiel medzi mužom a ženou sa považuje 7 rokov. Mladí partneri by mali najprv niekoľko rokov žiť spolu v jednej domácnosti, počas ktorých by spoznali starosti spolunažívania. A ich rodičia by im nemali zasahovať do súkromia. Ja som zistila, že počas vzťahu by mali na sebe pracovať obidvaja partneri.
Pokiaľ zostávajú muži v ulite a nehovoria otvorene o tom, čo ich trápi, s čím práve v myšlienkach zápasia, čoho sa boja, môže vzniknúť veľa nevyjasnených nedorozumení a nezvratných činov. Možno si niekto pomyslí, že nemôžu hovoriť o svojich pocitoch, pretože ich mužskosť im to nedovolí, pretože sa to nerobí. Ale nie je tomu tak. Práve zafixovaná predstava osamelého, tvrdého a silného muža je múrom, ktorý by sme v budúcnosti mali preskočiť. Výslednicou tohto skoku však nebude unisex, v ktorom sa zabudne na to, čo znamená MUŽ. Otvorenosť a dôvera z mužov predsa ženy nerobí.
Otvorený vzťah medzi mužom a ženou je naopak darom a zázrakom zároveň.
V ňom nie je nič nedosiahnuteľné a zakázané, neprijateľné či nevyrieknuteľné. On a Ona sú tu partnermi v dialógu. Rozhovor s mužom, ktorého skutočne zaujíma ten druhý, je balzamom na dušu. Ja ako žena mužov veľmi rada počúvam, snažím sa s nimi skutočne rozprávať len vtedy, ak vycítim, že sú ochotní počúvať a premýšľať moje myšlienky, preciťovať aj moje pocity tak, ako som na to odhodlaná ja sama. Otvorenosť nakoniec zbavuje dvoch ľudí strachu zo zrady a nekalých úmyslov, snahy zvíťaziť nad protivníkom, polemizujúcim, nepriateľom. Ja nechcem byť tou, čo vedie zápas.
Poznám iba pár mužov, ale pri rozhovore s nimi mám často príjemný pocit a otvorím im aj svoje srdce, pretože rada sa cítim príjemne, slobodne a rovnoprávne.
Vzťah, založený na láske, je asi pre väčšinu z nás vzťahom najdôležitejším. Pozdvihuje sebavedomie, dáva zmysel šedivosti ubiehajúcich dní a hrozivo vyzerajúce problémy mení na ľahko zvládnuteľné prekážky.
Mužov som vždy brala a beriem ako rovnocenných partnerov. V žiadnych vzťahoch neuznávam nejaké vodcovské postavenie jedného a podriadeneckú úlohu druhého. Život vo vzťahu neraz so sebou prináša množstvo problémov a ich riešenie si vyžaduje rovnoprávny prístup. Pripisovať vinu len jednému z partnerov je opodstatnené iba v niektorých prípadoch ... väčšinou sa na nedorozumeniach a konfliktoch podieľajú obe strany a preto aj ich riešením môže byť iba obojstranný kompromis.
Mužov beriem ako rovnocenných partnerov ... no stalo sa mi aj to, že kvôli vzťahu, na ktorom mi veľmi záležalo som robila isté ústupky. Bola to hlúposť, hoci aj odsúvanie ukončenia nefungujúceho vzťahu môže priniesť istú poučnú skúsenosť.
Pre mňa bolo prínosom najmä to, že som sa na ten koniec dokázala psychicky pripraviť a rozchod samotný v konečnom dôsledku bolel o niečo menej. Vlastne som ho už pociťovala ako oslobodenie sa spod istej závislosti.
Tak trochu obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu odovzdať jeden druhému na celý život. Vždy som si želala, aby som podobným odovzdaním sa dokázala prejsť i ja ... a aby som našla k sebe správnu polovicu, ktorá sa so mnou bude chcieť podobným spôsobom spojiť. Dnes už viem, že sa to nikdy nestane. Nie preto, že neverím v existenciu niekoho, kto by chcel stráviť zvyšok života vedľa mňa a so mnou ... hoci naozaj neverím. Ale silnejší dôvod pre podobný pocit je moje vnútorné a podvedomé presvedčenie, že mi pohodlný život bez záväzkov vlastne vyhovuje ... že naplnenie života nemusí spočívať len v starostlivosti o vlastnú rodinu.
Som si vedomá, že majú silné stránky tak, ako majú aj slabiny, a preto im dokážem byť so svojimi silnými a slabými stránkami rovnocenná a našim vzťahom dosiahnuť rovnováhu.
História nám hovorí, že vo vačšine období bol muž ten, čo vládol, čo bol hlava rodiny.
A z generácie na generáciu to putovalo presne tak, jako to doma videli.
Potom sa čosi zmenilo. Alebo sa to zmenilo iba naoko? Nadáva sa tomu emancipácia.
Hoci ja si myslím, že sme si len vybojovali, aj to iba čiastočne, čo nám patrí,
hoci to uznanie nebude asi nikdy. Dúfam, že sa mýlim.
Ja osobne mám celkom dobré vzťahy s mužmi. Aspoň si myslím. Dokonca mám niekedy pocit, že ten vzťah je lepší jako so ženami. Majú iný pohľad na niektoré veci, inak ich vnímajú. Toto môže byť vo vzájomnom vzťahu pozitívom. Teda, čo sa týka mužov-kamarátov.
No musím priznať, že čo sa týka partnerských vzťahov s mužmi, tak začínam pochybovať. Začínam pochybovať o sebe. Niekde asi robím chybu. Ale kde?
Pri posledných pár vzťahoch sa mi zdalo, že chybu robím v tom, že mu dávam príliš veľkú voľnosť. Mne to príde normálne, že mu verím natoľko, že mu nekontrolujem telefón, nevolám mu každých 5 minút, nekontrolujem, či naozaj bol tam, kde hovoril, že bol.
Ale je zaujímavé, že už ma niekoľkokrát partner (zakaždým iný) nechal kvôli takej osobe, ktorá má takéto praktiky (od kontroly telefónu, cez mail až po hľadanie vlasov v kúpeľni…). No mne takáto voľnosť príde ako normálna, očakávam to isté od partnera.
Myslím si, že sa k mužom chovám ako rovnoprávna bytosť. A mám pocit, že aj som.
Nemyslím si, že muž je niečo viac.
Sme rozdielni. Niektoré veci, ktoré mužov zaujímajú, ženy nepochopia, a naopak. Preto nenútim priateľa, aby so mnou išiel nakupovať / na diskotéku / na koncert, ak viem, že ho to baviť nebude. A presne naopak, nenechajme sa vnútiť do rybačky, keď vieme, že po piatich minútach by sme tam zúrili (uvedené informačne a zveličene, pre ilustráciu).
Nie sme podradené. Tak chlapi, nehovorte, že umývanie riadov je pre vás také ťažké, že neviete povysávať, že.. Pretože to nie je čisto ženská práca. Aj v tomto sa musíme dohodnúť, pretože pracujeme, rovnako ako vy.
Nie sú nadradení. Tak sa, ženy, nenechajte vmanipulovať do pozície „domácej puťky“, ak sa na to necítite a myslíte si, že máte na viac. Nenechajte sa ponižovať.
Od detstva som si s mužským pokolením rozumela. Občas som robila prostredníka medzi mužmi a ženami. Som empatická, preto je pre mňa jednoduchšie pochopiť, prečo niekto koná tak, ako koná. Alebo prečo povie niečo, a čo tým myslí. Preto sa mi muži zdôverovali a pýtali sa ma na rady, a ženy tiež. Zistila som, že niekedy vedia byť uzavretí, ješitní, leniví, neochotní komunikovať. Kazí to vzťahy. Preto aj žena musí byť trpezlivá.
Myslím, že pár by mal najskôr nejakú dobu žiť v jednej domácnosti pred tým, ako sa zoberú. Už sa nebudú vidieť len na schôdzkach, ale aj v každodenných situáciách. Veľa vecí sa ukáže práve v spoločnej domácnosti. Ak sa partneri stretávajú iba raz za čas, a náhodou má jeden z nich zlú náladu, nie je ťažké to zrušiť. V takom prípade sa vidia iba v dobrej nálade, a upravení. Pri chodení sa nehádajú, pretože sa vidia iba občas, sú si teda vzácnejší a majú ružové okuliare.
Muži by nemali žene brániť chodiť do práce. Žena musí pracovať tvrdšie ako muž, pretože naša spoločnosť ešte stále zastáva názor, že žena patrí do domácnosti.
Preto uznajte, že máte doma usilovnú a pracovitú ženu.
Občas jej pomôžte s chodom domácnosti a nebojte sa, že budete za slabochov.
Pre ňu budete hrdinami.
Ako som už vo svojom článku Vzťahy a ja písala, mám veľmi dobré vzťahy s mojimi bývalými partnermi, a veľmi ma to teší.
Bola som vychovávaná v prostredí, kde rovnoprávnosť pohlaví bola úplne samozrejmá. Niekedy sa doma sestra s mamkou pustili do rečí o emancipácii, ale po pravde mne je rovnoprávnosť tak blízka, že som nad nerovnoprávnosťou iných žien ani nerozmýšľala.
Ženy majú k dispozícii všetky prostriedky na to, aby boli mužom úplne rovnoprávne. Dokonca si myslím, že aj naša fyzická konštrukcia nie je tak vetchá, ako sa o nej uvažuje.
Ženy môžu kľudne zvládnuť aj tažšiu fyzickú záťaž. Samozrejme, že fyzickou silou nikdy tú mužskú nemôžu plne dobehnúť. Ale povedzme si otvorene, ženy lepšie zvládajú bolesť a výdrž majú, či už prirodzene alebo výchovou získanú, podstatne väčšiu.
Ženy sa zbavujú vlastnej rovnoprávnosti často samy. Mohli by byť rovnako šikovné v dielni ako za sporákom. Vymeniť žiarovku, nahodiť poistku, vyznať sa v aute alebo vyberať počítač a podobné, často výhradne mužmi vykonávané činnosti by mohli bezvadne zvládať. Čo sa týka profesií, okrem fakt robotníckej, fyzicky náročnej činnosti, ma nenapadá, čo by ženy nemohli robiť. V profesiách, kde ženy chýbajú, je to často vidieť, pretože ženské myslenie je svojím spôsobom nenahraditelné. Kladú iné otázky, pozerajú sa na rovnaké veci z iného uhla. Muži môžu dochádzať k rovnakým záverom, ale úplne inou cestou. Je dôležité kráčať po oboch cestách. Je to výborná konfrontácia. Je tak dobrá, až mám taký pocit, že v niekotrých profesiách nie je úmyselne chcená ;)
Čo muži robia zle alebo ako to môžu vidieť ženy?
Nenapadá ma žiadne zovšeobecnenie, ktoré by jednoznačne vravelo: "Áno, táto mužská vlastnosť je klúčovým prvkom vedúcim k skaze vzťahov". Niektorým ženam vadí bordel, niektorým lenivosť, iným zase ustavičná buzerácia. Alkohol a cigarety tiež nebývajú najväčším lákadlom, fyzicky spustnutý muž nie je zdrojom nezadržateľných fantazií. Muž, ktorý rozmýšla binárne, si môže svoje jednotky a nuly počítať kľudne sám.
Niektoré ženy môžte dohnať k šialenstvu ľahkomyseľnosťou a prístupom k životu typu: "A čo sa rozčuluješ, veď nejak bude." a muž sa pri tom škrabe v rozkroku. Niektoré zase neznášajú, keď sa im muž kladie k nohám, správa sa ako najdokonalejší gentleman, oddane im vkladá srdce do rúk a rozkrájal by sa pre ne. Iné zase neokúzlite vetami: "Aká si nádherná, keď..." a iné môžu práve pre tú vetu na Vás skočiť. Niektorým vadí predstava, že by sa mali o svojho muža starať ako o prasiatko a že po jeho namnožení bude starostí ešte viac. Mohla by som tých vlastností nájsť milión. Je to veľmi individuálne.
V sexe to narušuje často zjavná mužská choroba - SSH alebo inak sexo-slepota-hluchota.
Ženu k sexu donútiť môžte a môžte si aj myslieť, že ste ju nakoniec presvedčili a dokonca, že to chcela, ale zriedka to býva pravidlo. Keď žena sex nechce, cítiť to z nej na kilometre, tak ako by z nej bolo cítiť chuť, keby sa chlapi občas naučili počkať si na ten chtíč.
Zásadnou chybou je, aj keď sa muž snaží odpovedať na otázky typu: "Mám schudnúť?", "A toto sa ti páči?", "Ty si si vôbec nevšimol, aké mám ...", "Lúbiš ma ešte?". Sú to manipulatívne otázky trošku, možno dosť nešťastnej ženy. Obyčajne je za nimi len to, že žienka si už nie je istá, či a čím sa mužovi páči a keďže muži obyčajne vidia za tým len tie otázky, ako sa zdá, odpovedajú nezainteresovane, čo veruže neprospieva. Páni, obyčajne každa odpoveď na tieto otázky bude zlá :).
Ženy pre zmenu majú tendenciu v erotických narážkach čítať iba chuť na sex. Takže sa muži poniektorým slušnejším javia ako zvery, na nič iné nemysliace:). Muži ale často práve cez erotické reči vedia naznačiť, čo sa im páči a čo zbožňujú.
Je to ale na mužovi, ako sa mu podarí vtĺcť do hlavy svojej polovičke, že pre mužov túžba po sexe a láska sú zameniteľné, ak milujú, samozrejme.
Nepochopenie v týchto základných otázkach, páči, nepáči a čo sa kedy páči a kedy nie, je podľa mňa jedným z najvážnejších dôvodov naštrbenia vzťahu.
Môj záver je, že ženy majú sklon vkladať mužom slová do úst. Ak muž nevyhovie, to znamená jedno chybné slovo, dve, tri, kriste, úplne iná odpoveď, sú v rozpakoch, nevedia, čo ďalej. Snažia sa okľukami dostať od mužov vyžadované odpovede za použitia mnohých taktík a čo je horšie, mnohých dní? a často o tom ani nevedia, že to robia.
Muži naopak vidia za mnohými ženskými otázkami často tak stupídne a bezvýznamné otázky, že hlbšiu podstatu sa im ani neche skúmať a odpovedajú príliš ľahkovážne.
Teda si myslím, že ak je nejaká obecná mužská (aj ženská... mne to nejde, to zobecňovanie na mužov) vlastnosť, ktorá narušuje vzťahy, tak je v komunikácii.
Ženy môžu byť hysterické, ale ak nájdete dôvody, aj keď rok staré, tak sú rozumné.
Ženy sa vedia hlúpo pýtať, ale sú za tým často veľmi rozumne zanalyzované závery. Taktiež vedia nechcieť sex a dôvodom nie je migréna... Dotazovanie sa žien chce určitú zdatnosť a vytrvalosť, ale skúste to niekedy. Verte tomu alebo nie, žena sa chce vyrozprávať a partnerovi v prvom rade. Chce, lenže ako prejdú dni a myšlienok je mnoho, tak sem tam nevie, kde začať a ak aj je toho zrazu príliš veľa. Stojí za to dať si čas, neznechutiť sa a skúsiť si ju vypočuť. A naučiť sa s ňou rozprávať tak, aby na oboch stranách bolo pochopenie.
Civilizačná choroba - vzťahy všetkých chutí alebo treba dačo meniť?
Naša civilizácia je báječná. Máme sexuálnu výchovu a zároveň porno. Máme mnoho manželstiev a milióny rozvodov. Máme sexuálne pomôcky a mnoho sexuálnych porúch. Vzťahy vyzerajú navonok často báječne a vnútri sú rozožrané.
Ženy sa skrývajú za make-upom a muži za vôňami, ktoré z nich razia na metre.
Bývame v klietkach bez záhrad, chceme peniaze, takže byť čím úspešnejší, čo znamena tým menej času na partnera...
S manželmi sa na výchovu detí pripravujeme, konzultujeme, ako budeme riešiť výchovné konflikty.
Ženy majú svoje vibrátory, poniektoré pre istotu nevedia, čo to je ... keď zájdem do detailov, polovica ledva tuší, čo asi orgazmus je a ako ho zažiť.
Muži majú pre zmenu strach zo zlyhania a ak ho nemajú, tak v dôsledku nosenia obtiahnutých nohavíc, ktoré im zahrievajú * a sedenia za počítačom sa im znižuje potencia.
Komunikácia je tiež bezchybná, ženy sa zdôverujú kamarátkam, lebo to nerozprávajú partnerom, partneri taja svoje neúspechy, lebo majú byť silní..
Toto bolo výrazne negativistické zhrnutie..:) Ale až také ružové to s našimi vzťahmi predsa nie je, čo si budeme nahovárať.
A čo by sa malo zmeniť... stále, stále len jedno. KOMUNIKÁCIA.
Mám mužov rada, mám mnoho kamarátov a bližšie vzťahy... no sú také, ako ja.
Zdivené, niekedy pasívne, niekedy aktívne, niekedy mdlé ..
Veselé, večne neuspokojiteľné, premenlivé, vašnivé, chladné, pominutelné.
Aký mám postoj k spolužitiu muža a ženy?
So žiadnym mužom som nechcela bývať, takže postoj zatiaľ nemám. Ale už by som to možno aj skúsila. Môže to byť baječné, unavená niekomu padnúť do postele, vybozkávať ho, porozprávať o každodenných maličkostiach a pozrieť si nejaký slastný 55 diel Divokého anjela, za odzbrojujúceho hrania :). Ráno si dať kafíčko, pritúliť sa a začať parádny nový deň. Vedieť, ako si môj partner umýva zuby, ktorý hrnček má rád. Pozerať na neho, ako si ešte prehriaty oblieka nohavice.
Ach jo, vedela by som niekoho mať pri sebe, myslím, že už aj rozmaznávať.
Bolo by to strašne fajn.
Vzťahy medzi mužmi a ženami sú pre náš život dôležité.
Často sa javia ako komplikované a zložité, no možno to je iba naším prístupom a zaoberaním sa rozdielnosťami druhého pohlavia namiesto ich pochopenia, rešpektovania a možnosti učiť sa jeden od druhého to, čo jemu chýba (napríklad muž môže rozvíjať schopnosť hlbšieho prežívania pocitov ženy, žena dokázať presadiť svoj osobný záujem, mať menej zábran...).
To, čo žene vzťah s mužom dá a o čo ju oberie, závisí vo veľkej miere od nej, od jej prístupu, očakávaní, vzťahu k mužovi. Vo vyrovnanom, stabilnom vzťahu by teda mal žene vzťah viac dávať ako ju o niečo oberať.
K mužom sa správam ako rovnoprávna bytosť.
Vzťahy medzi mužmi a ženami narúšajú vo väčšine prípadov predovšetkým rozdiely medzi oboma pohlaviami. Stabilita vzťahu závisí od našej schopnosti vychádzať s partnerom. Mali by sme sa snažiť zamerať na to, čo môžeme robiť pre to, aby vzťahy medzi mužmi a ženami, resp. medzi partnermi prinášali obom radosť a vzájomnú spokojnosť.
Vo vzťahoch mužov a žien sa veľa zmenilo. Čo sa týka postoja spoločnosti ohľadom pracovných možností, výchovy detí a pod, tak to už by bolo skôr pre volebnú kampaň či vládny program. Myslím, že keďže civilizáciu vytvárajú ľudia, tak by sme sa mali snažiť pracovať na zmene svojich postojov, správania, vzťahoch s ľuďmi. Všetko záleží práve od tých dvoch - muža a ženy, aký vzťah si vytvoria, to spätne ovplyvňuje aj ostatné fungovanie v rámci spoločnosti.
Aké sú moje osobné skúsenosti s mužmi? Či mám s mužmi dobré vzťahy?
:-) Neviem, čo všetko by som v prvej z týchto dvoch otázok mala zahrnúť, tak to skrátim...
Skúsenosti s mužmi mám našťastie dobré.
Môžem povedať, že s mužmi mám veľmi dobré vzťahy.
Aký mám postoj k spolužitiu muža a ženy? Pozitívny:-)
Aké sú? Ako všetky iné vzťahy... je raz dobre a raz zle. Ideálne by asi bolo, keby vzťahy medzi nami boli stále dobré. Žiadne hádky, žiadne domýšľania, žiadne žiarlivostné scény... Len úprimnosť, otvorenosť, dôvera, pochopenie, láskavosť, láska...
Neviem, prečo to tak nie je. Prečo často nevieme normálne komunikovať?
Prečo mi je niekedy až fyzicky zle od bezmocnosti... ako to, že to nechápe? ... ako môže tak rozmýšľať? ... ako sa môže tak správať?
(Dnes mám zlú náladu, takže vidím všetko čierne... :))
Ale na druhej strane sa musím priznať, že by mi určite liezlo na nervy, keby bolo stále všetko dobre. Takže neviem. Nič lepšie ako mužov sme si zatiaľ nevymysleli... :).
My s kamoškami si neustále opakujeme jedno pravidlo - príliš vo vzťahu s mužmi nerozmýšľať. Netrápiť sa napr. tým, ako myslel to, čo povedal. Myslel to tak, ako to povedal. Myslí na nás, keď je v práci? Nie, nemyslí... pracuje. Nie je ako my.
Ja si všetko veľakrát komplikujem zbytočným rozoberaním, ktoré aj tak nikam nevedie. A asi nie som jediná. Ale keď niekedy je fakt ťažké odolať tomu, aby som večer pred spaním aspoň trošku neporozoberala... ešte, že má moja dcéra lego, to sa výborne rozoberá :).
Komentáre
No
Hmm,ja si myslím pravý opak
Teide súhlasím s tebou..
Ako je potom možné,že väčšina pripievajúcich na blog rieši neúspešné vzťahy. Ved práve tým ako sa to tu pekne rozoberá by sme mali dostať návod na šťasný vzťah....
jena, vďaka za kritiku
spoluautorskému tímu by nepochybne pri ich spracovávaní pomohlo, keby si svoje hodnotenie (TRAPNE a NUDNE) rozviedla a podrobnejšie popísala chyby a nedostatky, ktoré si pri čítaní článkov postrehla.
za všetky spoluautorky vopred ďakujem. :)
teide, always, vďaka za podporu :)
always, ambíciou série „Ženy o mužoch“...
návod na šťastný vzťah sa nedá napísať ako recept na uvarenie vynikajúcej kulinárskej pochúťky.
na rozdiel od varenia, „suroviny“ a „ingrediencie“, ktoré vstupujú do každého vzťahu, tzn. samotné ženy a muži, ich osobnostné vlastnosti, hodnoty, ciele, sny a túžby, sú tak rozmanité, že každý vzťah je originál, ktorý má oproti iným vzťahom vždy mnoho osobitostí.
to, o čo sa tu usilujeme, je rozkryť čo najviac z príčin, ktoré sa obvykle skrývajú za zlyhaniami vo vzťahoch, upozorniť na ne, vytiahnuť ich na svetlo, preskúmať ich z čo najväčšieho počtu zorných uhlov, ponúknuť osobné poznatky žien rôzneho veku a spoločne s vami, komentujúcimi čitateľmi, sa pokúsiť urobiť aspoň aké-také zovšeobecnenia.
preto popri autorkách jednotlivých textov <b>osobitne ďakujem tým čitateľom</b>, ktorí sa tu k problematike vzťahov medzi ženami a mužmi akýmkoľvek spôsobom vyjadria a tak prispejú k napĺňaniu nášho skromného, no veríme že prospešného cieľa.
gorda, ak ten...
dionea, píšeš, že otvorenosť...
las, odsúvanie konca...
Vierka, stretla si sa s tým...
žabka, napísala si, že...
nemyslíš, že to môže mať aj nevýhody? že energia, ktorú budú partneri vkladať do skúšobného vzťahu, nebude taká veľká, akú by vkladali do vzťahu, do ktorého vstúpia s odhodlaním, že je to vzťah na celý život?
sygon, tvrdíš, že...
myslíš si, že muži túto potrebu nemajú?
tiež tvrdíš, že „polovica (žien) ledva tuší, čo asi orgazmus je a ako ho zažiť“...
naozaj myslíš, že sú na tom ženy až tak zle???
angie, napísala si, že...
vychádzať s partnerom možno vtedy, ak ho poznáme, rozumieme mu, vážime si ho.
myslíš si, že muži a ženy sa dobre poznajú, rozumejú si, prejavujú si úctu?
Lusia, neraz si kladieš otázky...
znamená to, že muži podľa teba uvažujú a cítia inak ako ženy?
v čom je podľa teba najpodstatnejší rozdiel v ich myslení a prežívaní?
Re:
že si muži myslia, že sú viac než ženy? ak áno, z čoho podľa teba pramenilo toto ich presvedčenie?
ano, stretal som sa s tym. Su chlapi, ktory si vazne myslia, ze zena prosto nedokaze pochopit, urobit nejake veci. obcas sa s tym stretavam v ramci svojej prace. raz sa stalo, volal mi klient, pytal sa na nieco, odpovedala som mu. polozil telefon, a zavolal kolegovi - chlapovi, s tou istou otazkou.... samozrejme, ze odpoved bola rovnaka...
no co sa tyka osobnych vztahov, tak asi okrem otca, som sa s tym az tak moc nestretla. uz teraz su mladi ludia trocha ini, by som pvoedala, pozeraju sa na to inak, teda dufam.
hm, este mozno chlap cislo dva bol trochu taky, no to mozno bolo skor osobne, nez na zaklade pohlavia, myslim si.
a z coho to prameni? stara skola - zena patri do kuchyne... tot moj nazor, ale neviem, mozno je to niecim inym.
odpoveď hogovi :)
hranice otvorenosti sa hogo asi posúvajú so skúsenosťami oboch ľudí....niektorým veciam som nerozumela a až čas ma naučil rozumieť im....ja viem, možno sa spýtaš, aký čas, veď som ešte celkom mladá....
niektoré veci (túžby, sny, predstavy) sa nedajú zdieľať okamžite a bez obáv z reakcie toho druhého, v otvorenom vzťahu však cítiš, že aj keby si to tomu človeku povedal, snažil by sa pochopiť, aj keby ho to spočiatku bolelo...možno je to aj neopatrné, ale svojho partnera nevnímam ako niekoho, kto by sa mi za moje túžby (možno i skrývané) mstil...pri zverovaní sa s tajomstvami (za ktoré sa možno aj hanbím) nečakám od neho odvetu alebo zranenie, pretože verím, že sa mi bude snažiť porozumieť...hľadanie týchto hraníc otvorenosti je však veľmi krehká záležitosť, preto si myslím, že niektoré veci potrebujú čas...v otvorenom vzťahu ťa ten, kto ťa miluje nechce raniť, ale chce sa možno rovnako zveriť sa aj s tým posledným, čo ho trápi....a v tej chvíli sa to snaží urobiť opatrne a tak, aby to toho druhého ranilo, čo najmenej...napriek tomu môže existovať ešte mnoho vecí a myšlienok, ktoré si radšej nechávame pre seba, pretože si myslíme, že neprišiel ten správny čas a chvíľa :)
pri hľadaní týchto hraníc môže prejsť mnoho bezsenných nocí a sĺz...ale stojí to za to, čím menej strachov, obáv a výčitiek človek vo vzťahu má, tým ľahšie sa mu dýcha a miluje....
muz
ess, že nemieniš súperiť...
kuzelnik hogo :)
záhadná ess...
jasné, odlišnosti medzi mužmi a ženami vždy boli a aj (dúfam) budú, a to nielen telesné, no to nám vari nebráni sa poznávať a zbližovať... odlišnosti môžu byť práve tou hnacou silou vzájomného spoznávania sa... dôležité je, aby sme sa mali vzájomne v úcte a zbytočne sa nepreťahovali (o moc a vplyv)... ;)
:)
gorda --> always
a ver mi, prosím, že nie som vždy taká "vecná"
projektom sme dostali možnosť vyjadriť sa a zároveň majú možnosť vyjadriť sa k našim pocitom aj ostatní, ktorí sa vyjadriť chcú
je ťažké, veľmi ťažké, verejne rozprávať o svojich bolestiach aj radostiach, aj keď každá píšeme pod nikom blogov - časom sa nájde niekto, kto nás spozná a môže to nepekne dopadnúť
ak si niekto niečo, vďaka naším myšlienkám a spomienkám a pocitom, uvedomí, je iba na ňom, čo s tým ďalej spraví - či sa nad našimi slovami pozastaví a skritizuje ich alebo pochváli
hogo
ak ti na vzťahu záleži, potom sa nehnevaj, neurážaj a ani sa neuzatváraj do svojho vnútorného sveta, skús s humorom/plačom poukazovať na to, čo by sa malo zmeniť a čas ti dovolí dočkať sa zmeny
ak ti nezáleží, potom nerob nič, užívaj si, čo sa užiť dá
gorda ‚užívaj si, čo sa dá’...
nóóó
ak im nezáleží, stav manželský nech opustia
no, ak ho opustiť nechcú, potom je to iba na ich bez-/charaktere, ne-/čestnosti, svedomí a uvedomelosti, ako a akým spôsobom (otvorene, či potajomky) sa zachovajú voči niekomu, kto ich má rád
hogo, dodatočne aj moja odpoveď na tvoju otázku :o))
Čo je privysoká cena, ak ti na niekom záleží a máš v sebe aspoň iskričku nádeje alebo viery...? A pokiaľ ti na niekom naozaj záleží, tak sú ti ukradnuté všetky príležitosti na nový či perspektívnejší vzťah... teda aspoň u mňa je to tak...
hogo