Vcera som sa vratil z prveho vyletu - ozajstneho - ktory som tu podnikol. Trvalo to dva mesiace, nechapem preco som bol taky spomaleny. Ale ako vsetko (ako vsetko vsetko i toto vsetko ma svoje vynimky) i toto cakanie malo svoje pozitivne stranky. V prvom rade som cosi (uz zo slova cosi by malo byt zrejme ze to vela nebude...) usetril, takze mam k dispozicii viac prostriedkov ako keby som cestoval kazdy tyzden. V druhom rade je od marca vacsia istota ze bude krasne pocasie, pretoze doteraz sa to menilo ako ludia v autobuse (ak by niekomu toto prirovnanie nebolo jasne, tak malo nahradit slovo nepravidelne). Avsak tie dva mesiace stacili na to, aby som sa v meste Monterrey citil viac nez uvazneny. Pretoze je naozaj tazke pohnut sa z miesta, chce to nevsednu energiu na to, aby clovek vybocil z monotonneho cyklu urcovaneho univerzitou a sposobom zivota ludi okolo mna. Na pocit stastia to chcelo akysi kompromis medzi hladani stastia v stereotypoch a tuzbe po ich lamani. Myslim, ze sa mi to pomaly ale isto zacina darit. Samozrejme s prispenim ludi, ktori su casto velmi dolezitim elementom ak sa clovek chce mat dobre.
Takze trip. Vysli sme si asi 250 km od Monterrey na miesto Cuatro Cienegas. V piatok vecer sme zosnovali diabolsky plan, v sobotu rano sme si pozicali auto na dva dni a vyrazili sme. Jediny kto mal vodicak som bol ja a tak traja medzinarodni studenti boli ohrozeni na zivote. Myslim, ze to hned pochopili, po piatich minutach bolo jasne, ze chlapik zo slovenska, ktory toci volantom nebude celkom cisty. No nejako sa nam (bolo potrebne timovu spolupracu) podarilo vyteperit sa z tohto sialeneho mesta (4 mil). Cesta, ktora mala trvat necele 4 hodky, trvala 7. Totiz, niekedy je dobre pocuvat rady ludi, ktorych clovek stretne po ceste. Ale niekedy to zas nie je take (casovo) efektivne. Vdaka trom hodinam bludenia po mexickych dedinkach sme ale na druhej strane mali moznost vidiet - mexicke dedinky. Casto pripominali koniec sveta, kde sa absolutne nic nedeje. Ale to je asi osud vsetkych dedin sveta. Mexicky koniec sveta teda vyzera takto: Deti sa hraju, tetky sedia a rozmyslaju nad cim budu rozmyslat zajtra a muzi su niekde v neznamom svete a snazia sa zarobit nejaky ten peniaz. Slnko svieti a caka sa kedy nebude palit az tak a potom. Potom sa uvidi co sa bude robit.
Dorazili sme do destinacie a tam nas cakala informacia ze uz je neskoro aby sme videli hlavne atrakcie lokality, ze uz su zatvorene. Kedze malo ist o jazera - oazy na pusti dost nas to prekvapilo. Predsalen cakali sme ze je to priroda a clovek tam moze ist kedysa mu za chce. Nevadi, dedinka bola krasna, namesticko z osvetlenym kostolom paradne. Nasli sme najlacnejsi hotel, kde nam typek (volaju ho senor Polo) zjavne uznavajuci kulturu mam v ... umoznil spat v jednej izbe vsetkym styrom. Isli sme sa najest, senor Polo nam odporucil skvele miesto kde bola skvela teta - rozmyslal som zeby mohla chodit po svete a vyucovat ako by mali vyzerat sluzby v praxi - na Slovensku by mohla byt tak dvesto az tristo rokov pre zaciatok. Vratili sme sa do hotela a senor Polo nam tentokrat oporucil miesto kde sa da stravit rusna noc. Tentokrat vsak netrafil do nasho gusta, pretoze to bolo miesto plne senorov a Celeste z argentiny si nemohla objednat tequillu z dzusom. Ze vraj sa barmanovi nechce. Tak sa dalo objednat len pivo. Nevadi, dali sme si jedno a sli sme prec. Zacinalo to tam byt totz extremne zvlastne, pri vedlajsom stole si totiz chlapci vybrali vrecuska s kokainom a len tak ledabolo ich zacali snupat priamo v krcme. No predsalen bola sobotnajsia noc, patri sa vyrazit si z kopytka, uznavam. Sli sme do druheho baru a tam to bolo cosi (vyznam tohto slova sa pocas clanku nemeni) lepsie. Nevadi, aspon nas to prinutilo ist sa poprechadzat a vyhutnat si noc mimo velkeho mesta.
Rano sme sa vybrali na krasne miesto - Rio Mezquetes - rieka v pusti. Bola tam krasna cista voda, vela peknych ryb a krasna sceneria - hory a pust. Skocil som do vody a pocitil ozajstne stastie. Nadhera. Stretli sme aj dalsich dvoch ludi z Monterrey, ktori sa po party rozhodli vyrazit sem a oddychnut si. V ramci oddychu bolo samozrejme zahrnute podopijat zvysne piva, ktore zostali po fieste a dofajcit vsetko co sa naslo. V Mexiku si nikto nerobi tazku hlavu ci nieco vypil alebo nie ked sada za volant. Po tejto rieke sme sli este obzriet jednu z oaz, ktora mala vdaka roznym riasam styri rozne farby, popocuvali sme mudre slova sprievodcu, pozreli korytnacky ktore tam chovaju i specialnu rybu, ktoru mozno nasjt len tam a vybrali sa spat. Na ceste napsat som opat nikoho nezabil, co si urcite napisem do CV a po hodinovom bludeni po nocnom Monterrey sme dorazili domov.
Prvy vylet. Spokojnost.