juju mala pred týždňom už štyri mesiace. je to naše zlatíčko.. hoci posledné týždne mala ťažké..

už ma aj trochu mrzí, že som si o nej ešte nič nenapísala.. tak začínam.. snáď to nebude prvý a posledný článok.

pôrod bol v pohode. každému, čo sa ma naňho spýta, odpovedám: "pekný zážitok. odporúčam!", čo väčšinou zožne vlnu smiechu. hoci to myslím úprimne. :) zvládla som to prirodzene, bez liekov a bez epidurálky, len s trochou oxytocínu, keď už doktori boli nervózni (najhoršia časť toho celého boli práve tí doktori. a to zašívanie na konci.. ) a najlepšie na tom celom bol Tilko :) no a samozrejme to malé čudo, čo ľúbime ako koňa.

A poviem vám pravdu. Je to bábätko ako za odmenu (asi si budem pri písaní často klopať po hlave, aby som nič nezakríkla. drevo je ďaleko :D ) lebo vždy, keď niekomu povieme, aká je juju super, tak ako by nám chcela dokázať, že nie je to také jednoznačné, začne vyrevúvať :D ..teraz spí (klop,klop), tak môžem písať. od toho časového posunu, zaspáva medzi piatou a šiestou (klop, klop), čo je veľmi príjemné.. aj to zaspávanie o siedmej večer (letného času) začalo až v BA u Janky pred necelými dvoma týždňami. zatiaľ to držíme..

tak tak.. za tie štyri mesiace sa stále niečo mení a vyvíja, takže je ťažko napísať, čo juju vie, čo nie, aká je a čo jej vadí a čo sa jej páči. ako v noci spí a tak všetko.. napríklad sme mali od narodenia už šťastie, že v noci prespala šesť hodín vkuse. potom sa síce budila každú hodinku-dve, ale tých šesť hodín vkuse naozaj pomôže, aby nebol človek úplne rozbitý. a chodievala spať okolo desiatej večer (takže sa s tým dalo aj dobre zosúladiť.) a prespala skoro celé doobedie potom tiež, po možno jednej krátkej zobudenej fáze po deviatej ráno..

keď si objavila palec (rozumej začala cmúľať) okolo dva a pol mesiaca veku, začala dokonca spať aj celú noc! keď sa zobudila, miesto aby plakala za bradavkou, upokojila sa sama tým palcom a opäť zaspala. rekord bol desať hodín odkedy šla do postele kým nezaplakala! škoda, že jej to vydržalo len ca. týždeň.. a najnovšie už ani tých šesť hodín nedáva :( .. čo už. všetko je to len fáza. :)

nuž.. doteraz bola teda väčšinou pomerne pokojná, nenáročná.. a síce ešte dosť veľmi často papá, a spinká ca. každé dve hodiny pol hodinku, ale je super :) (klop klop). pekne papá (klop, klop). hoci už v pôrodnici dostávala mlieko z fľašky (novorodenecká žltačka a bola príliš unavená na pitie z prsníka), keď sa z toho vyliečila, prešla v pohode zase na prsník. dokonca nemá ani problém s tým, raz piť z fľašky a vzápätí hneď z prska (klop, klop). je to veľká výhoda, že ju môže nakŕmiť aj Tilko, a že aj tak je dosť mlieka. doteraz sme nemuseli ani raz prikrmovať umelým a mlieka bolo skôr priveľa ako primálo (klop klop).

dobre priberá (na svoj vek je tučko - tak asi v 98% kvantile) už má vyše sedem kíl. a pekne nám kaká a ciká do lavórika :D (klop klop) :D to je tá bezplienková metóda. sme veľkí fanúšikovia :) okrem toho jej aj znakujem a hoci okrem lavórika ešte neznakuje naspäť (ani ten lavórik nemyslí vždy vázne :D), verím, že raz začne, a ak aj nie, verím, že jej to pomáha trochu viac chápať, čo sa bude diať. (že to nie je len, že rodič príde, vezme ju niekam, nevie kam, robí s ňou niečo nepredvídateľné a potom ju zase zanesie niekam inam a tak ďalej..) preto aj robím odpočítavanie, keď ju držím nad lavórikom. aby vedela, že už budeme končiť. a myslím, že aj to pomáha. lebo keď jej poviem: "dobre julča, končíme? poslednýkrát: kaka. hmmm.. štyri, .. tri .. dva.. jedna.. hotovo?" tak niekedy už po "tri" niečo príde, tak viem, že ešte jej mám nechať čas.. alebo aj keď po "hotovo?" ešte príde, aj potom viem.. ale pre ňu je to dúfam menej stresujúce, ako keby som ju chvíľu podržala bez slova a potom si povedala, že "hm, nič sa nedeje" a bez slova ju zase položila, kým ona by ešte možno nebola hotová..

Tilko bol zo začiatku dosť taký neverbálny, ale našťastie teraz jej už rozpráva aj znakuje a dokonca aj to moje odpočítavanie prebral, tak sa teším.

keď mala asi dva a pol mesiaca, prišiel taký skok, kedy sa naučila kopu nových vecí. chytať veci do ruky, dávať si ich do úst, otáčať na bok, otáčať sa okolo vlastnej osi.. odvtedy musím povedať, že je to už trocha zaujímavejšie.. dovtedy prakticky len ležala vo svojej hrazdičke a rukou búchala do rolničiek, čo som jej tam pripevnila, aby vedela robiť trocha hluk (samozrejme sme ju aj za to náležite chválili).

tak.. a pred dvoma týždňami sa naučila otáčať z chrbta na brucho! :D celkom zaujímavý výber schopnosti, keďže koníčkanie od začiatku dosť nemusela. ani teraz z neho nie je práve nadšená.. ale otáčať naspäť sa ešte nevie a tak po chvíli začne vyrevúvať.

dnes ráno si ležala na deke (pri kuchyni sme jej dali deku na ktorej mala predtým hrazdičku, lenže teraz v hrazdičke stále vyrevúva, lebo si niečo zmyslí, čo chce a potom jej to nejde a potom je z toho frustrovaná :D, tak sme jej tam nateraz nechali len deku a knižku (také rozprestreté leporelo, nech má trošku motiváciu sa aspoň otáčať). do hrazdičky ju stále dávame, lebo predsa aby mohla tie zručnosti rozvíjať, aj keď je to frustrujúce, ale trocha menej a pod dozorom, aby sme mohli zakročiť, keď sa jej veľmi nepáči...

takže.. ležala si na deke a kus sa obzerala, až sa otočila o deväťdesiat stupňov okolo svojej osi a potom sa prevrátila na brucho a bum - hlavou o zem, lebo ako sa otočila, už nemala potom pod hlavou deku.:/ našťastie bola v dobrej nálade a tak sa upokojila, keď som ju zobrala na ruky a trocha chlácholila. to je s ňou tak.. keď má dobrú náladu, môžem jej hlavou aj do steny drcnúť a prejde to s úsmevom. raz si do krvi rezla tou roľničkou (po tom incidente som ju dala preč) na líci a tak skríkla, že som za ňou hneď bežala. nechala sa upokojiť len tým, že som tam bola a položila jej ruku na bruško.. zato keď nemá dobrú náladu, to ju rozplače hocijaká drobnosť, ktorú by si za normálnych okolností ani nevšimla :D a plače a plače..

ešteže to dojčenie ide dobre (klop klop). julča je také zlatíčko, že dojčenie naozaj vyrieši 95% jej problémov (plaču. klop klop) lebo je taká zlatá, že naozaj väčšina plaču je hlad. a čo nie je hlad býva únava. a pri dojčení tiež dobre zaspí. a dokonca existuje aj štúdia a tomu hneď aj verím, že dojčenie utišuje aj bolesť. po prvom očkovaní mojenko veľmi plakala a oni jej dali nejaký cukor, čo teda vôbec nepomohlo. len čo vyšla sestrička z dverí, nadojčila som ju a hneď sa ukľudnila.

a tak si tu žijeme.. každý deň je niečo nové. niečo fajn :) včera tu boli johanna a mehrdad. predvčerom tilko s džanim priniesli novú komodu a v piatok nám gisela navarila super steak :) ale najviac sme len sami pre seba. juju a ja, naj s tilkom. najradšej na prebaľovacom pultíku.. :D