Aby sa na to neprišlo.
Ticho to mám stále v duši,
ešte stále ma to mučí.
Občas sa dusím, neviem dýchať,
okolie už radšej neviem vnímať.
Bolesť len tak nezmizne,
snažila si sa hamižne.
Myslela si, že to len tak prejde?
Že len tak zabudnem,
že sa budem tváriť normálne,
že si získaš priazeň a mňa zničíš?
Tvoje pokrivené videnie sveta
ako cez hmlu a rozbité sklo...
Prečo? Moja stála otázka.
Nikto však nie je víťazka.
Ty si na to radšej zabudla,
ľahostajná, znudená, unavená,
či čo si mi to vravela.
A ja zranená.
Už je to dávno,
bolo to fajn,
časy sa nevrátia,
už je to preč.
Komentáre