Koruny stromov sa pohybujú ako v rituálnom tanci. A tma je čím ďalej tým hustejšia. Nesvieti mesiac. Oblohu pokrývajú rýchlo sa premiestňujúce ťažké mračná. Akoby chceli celkom zakryť nebesá a uväzniť zem pod nepriehľadnú tmu. Tá tma stále intenzívnejšie dolieha i na mňa.
Tak tento začiatok som napísala asi pred dvomi hodinami. Chcela som do toho primiešať ešte trocha nostalgie, jesenného spleenu a okoreniť to všetko nejakým hlbokým povzdychom. Nech sa tu stále len nezubím. A neusmievam.
Ale zazvonil telefón. A ja jednoducho po tom smiechom prerušovanom, viac ako hodinovom nasávaní radosti nemám chuť pokračovať v článočku o prichádzajúcej tme. Tma celkom pominula, usmievam sa a celkom inak vnímam priestor okolo seba. Všetko je zaliate teplým tlmeným svetlom. Počúvam ticho. Jeho nekonečnosť. Žiaden z mojich pocitov sa nepodobá na ten spred dvoch hodín.
Čo ale s tým úvodom? Najskôr som myslela, že si ho uložím a počkám na ďalší rozfúkaný a magickou čerňou poliaty večer. A potom len jednoducho nadviažem uzlík pretrhnutej nite a dokončím svoju zmrákajúcu sa, veternú impresiu . To by som však nebola ja. Síce veci rada odkladám, ale keď už niečo začnem, tak to aj dokončím. Uzlíky na nitiach ani v živote nemám rada.
Radšej tu teda nechám aspoň stopu môjho podvečerného pocitu. Bude to taká moja Prvá nedokončená nostalgia...
Komentáre
tma
Áno, tak akosi Lulla
to je dobre
Always
Prajem ti to
škoda
no ale ani happy-end to nepokazil :-)
:-) vďaka noriss
Always
vazne
Jeeeej telefonát :-)))))))))
uvod je v pohode
vies zhmotnit pocity
Netopierik
Ďakujem Kordélia,
posielam
nemám pevnú linku
Viki ďakujem,
:-) Teide neva
teide
rusalka a primárka ;)
vikina,dáma v bielom plášti ..sídlim priamo pod vykrývačom,prsty od bankoviek vytrénované a moje skoro metrákové bytie je tu v plnej zbroji ;)
teide