Toto je môj debut na tomto blogu takže ak sa vám to bude zdať nudné a možno trochu nesúvislé tak prepáčte..

  A o čom chcem vlastne písať? O tom čo ma v poslednom čase prenasleduje čoraz dotieravejšie. Musím vás na začiatku upozorniť, že to bude o viere. No nebudem tu prezentovať žiadnu propagandu ani nič také. Chcem len napísať, že som bola vychovávaná ako kresťanka-katolíčka. Keď som bola malá brala som všetko tak ako bolo a nič som neriešila(asi ako väčšina z vás). Lenže ako som dospievala(aj tak asi nikdy nebudem dospelá) môj záujem o vieru upadol a ja som vo svojom okolí čoraz častejšie nachádzala veci, ktoré mi v súlade s mojou vierou nesedeli. Všimla som si, že na niektoré veci, ľudí mám úplne iný názor ako učenie, ktoré som počúvala roky.     Dajme tomu, že hovorím o homosexuáloch, o názore na sex pred svadbou , o antikoncepcii, či o bežnom živote. To všetko poznáte, lebo každý má teraz toho všetkého, prepáčte za výraz, plnú hubu. Či už predstavitelia cirkvi proti alebo za, alebo jej odporcovia naopak.

Všetko sa mi zdá postavené na hlavu. Cirkev hlása, že Boh stvoril muža a ženu pre seba. Tak potom prečo, hovorí, že spolu nemôžu mať sex, keď je to normálne, lebo sú stvorení pre seba. Nehovorím, že sa musíme správať ako zvieratá ale zase nemôžme všetci žiť v celibáte do svojich 30 rokov kedy sa možno za niekoho vydáme či oženíme.

 Zažila som hodiny náboženstva, kázne v kostoloch. Tie veci sú niekedy fakt poučné lebo hovoria o normálnych ľuďoch, o normálnych skutkoch. Nikedy to však preháňajú. Robte toto a budete spasení, no toto sa neopovážte spraviť lebo sa budete smažiť v pekle. Do kelu, veď to je vydieranie!

Dobre, a prečo to tu vlastne všetko píšem? Pretože som verila v Boha, verila som, že je tam hore a dáva na všetkých pozor a všetko čo počujem v kostole je pravda. Teraz to vidím inak. Myslím, že ten Bo tam niekde hore je a dúfam, že mi niekedy pomáha, no teraz poväčšine tým keciam, ktoré v médiách, alebo aj normálne v kostoloch vravia kňazi neverím a zdajú sa mi postavené na hlavu. Som zmätená, pretože sa mi nezdá správne hovoriť, že Boh neexistuje no nepáči sa mi ani predstava o tom, že mi stále niekto rozkazuje. Tak verím vlastne v niečo? Asi chcem veriť, ale nie tým hlúpostiam zdržanlivosti. Každý hádam vie ako sa správať. NO toto všetko je len môj názor.