Superstar hrozí totálne zatmenie srdca

Priznávam sa dobrovoľne, niekedy ma naozaj baví sledovať reláciu Superstar. Tento profesionálne urobený program dokáže akurátne spestriť sobotný večer, najmä ako kulisa pri stretnutí s priateľmi, alebo ako oživenie pri rýchlom prepínaní ovládača. Navyše mám pri sledovaní istotu, že neuvidím nijakého slovenského politika, ako rozpráva o slovensko-maďarskom "konflikte", alebo o pobúrení z toho, že obchodné reťazce majú zisky.

Je správne, že Superstar vysiela komerčná, a nie verejnoprávna televízia, pretože už aj malým deckám je jasné, že tam v prvom rade nejde o hľadanie hudobných talentov, ale o predávanie reklamného času. Skúsenosť u nás i v zahraničí ukázala, že to prvé tvorcom ide naozaj biedne, no druhé naopak perfektne.

Stačí zájsť do hociktorého výpredaja a cédečká z oboch predchádzajúcich ročníkov sa dajú kúpiť za cenu jedného chleba. Máločo môže byť pre začínajúceho hudobníka frustrujúcejšie ako fakt, že jeho album nikto nechce počúvať ani len za dvadsaťdeväť korún.

Napriek tomuto riziku sa do súťaže naďalej hlásia tisícky mladých ľudí a od semifinále vyššie je nepopierateľné, že väčšina z nich má veľký spevácky talent. Kandidát môže pochádzať z akejkoľvek Hornej Dolnej a mať retro výzor sídliskového stredoškoláka zo sedemdesiatych rokov, úderka stylistov a vizážistov z neho razom urobí globalizovaný klon, hybrid ako z kampaní obľúbených módnych značiek C&A&H&M&Zara.

Obaja skvelí moderátori sú zárukou, že relácia získava trocha zdravého ironického odstupu, teda až na otrasné a nekonečné Rozhodnutie. Rovnako by som dokázal oveľa ľahšie vydržať až do konca bez krátkych osobných portrétov na tému "som drzá, úprimná, ľúbim svoju maminu a túžim vydať album".

Napriek tomu je pre mňa inšpiratívne sledovať naživo príslušníkov generácie, ktorí už hudbu vnímajú výlučne ako komerčnú surovinu. Ešte ani raz som nepočul jedného z nich povedať, že by raz v budúcnosti chcel založiť trebárs vlastné hudobné vydavateľstvo, ale zato o muzikálových hercov a herečky sa čoskoro v našej miniatúrnej krajine zrejme budeme potkýnať.

A tým sa dostávam k hlavnej veci, ktorá ma na Superstar štve - výber piesní. Preboha, kedy sa už títo hlasovo mimoriadne nadaní mladí ľudia prestanú učiť naspamäť piesne s názvami ako Totálne zatmenie srdca alebo Ja to prežijem? Pričom upozorňujem, že ich, žiaľ, vôbec nespievajú sarkasticky. To, že nemajú šajnu, aká rôznorodá hudba vznikala v sedemdesiatych rokoch, ešte chápem. Vyrástli totiž na rádiách, ktoré sa dajú chytiť na vidieku, a kde takzvaných hudobných dramaturgov robia väčšinou bývalí taxikári.

Ale ruku na srdce, ani smerom k dnešku to nie je oveľa lepšie. Keď porotcovia súťažiacim radia vybrať si niečo súčasné, myslia tým väčšinou Rihannu. Navyše, ak by divák sledoval len Superstar, mohol by nadobudnúť dojem, že na Slovensku v celých dejinách rocku a popu nahrávali hudbu len IMT Smile.
Kedy si do programu konečne niekto ako legitímny hudobný nástroj prinesie svoj laptop?

Zatiaľ sa zdá, že ešte niekoľko sezón budeme do úmoru počúvať nabifľované akordy Bryana Adamsa, ktorého South Park vysmial pred celým svetom už pred desiatimi rokmi. Asi najodvážnejšie, čo som v programe počul, bol roky prevarený Green Day a aj to sa už stretlo s miernym pobúrením, pretože pri speve tak nevynikne frázovanie.

Nechce sa mi veriť, že u nás mladí ľudia vo veku vysokorýchlostného internetu a digitálnej televízie vedia tak veľmi málo o dnešnej hudbe. Kazety už predsa netreba ako za mojich čias vláčiť z Maďarska, pre hudbu už fanúšik nemusí mrznúť v sobotu ráno na petržalskej burze, alebo čakať na vytúženú zásielku platní v bratislavskom Poľskom inštitúte!

Chápem, že bulváru stačí "vypátrať," že jeden z účastníkov je gej a účel programu sa na dva týždne naplnil. Ale nie je to pri toľkých nadaných mladých ľuďoch škoda? Žijeme v ére, keď sa rozdiel medzi mainstreamom a alternatívou zotrel. MTV bežne púšťa hneď po 50 Centovi aj CocoRosie alebo Joss Stone.

Obrovské hity, ktoré, prirodzene, treba naspievať pre úspešný postup do ďalšieho kola, predsa nahrali aj takí The Knife, Damien Rice alebo Koop. Ale o tých isto nepočula ani Dara Rollins (či ako sa momentálne píše), ktorej sa zatiaľ v porote podarilo dokázať iba to, že československý jazyk predsa len existuje.

Podľa hudobného výberu v Superstar by sa mohlo zdať, že nie sme ďaleko od socialistickej relácie Triangel, čiže v období, keď sa najerotickejšia relácia v televízii volala Cvičme v rytme (mimochodom, vysielaná hneď pred Večerníčkom a so zvučkou ukradnutou od New Order).

Ako hovorieval Foucault: "Hlavným záujmom v živote a práci je stať sa niekým iným, ako ste boli na začiatku." Superstar však zostáva rovnaká - aj do tretice režijne a štýlovo perfektná, no hudobne málo objavná, až sterilná.