Ahmedi Haní (1650-1707) kurdský spisovateľ, básnik a filozof sa narodil v kmeni Khani, v  provincii Hakkari, v dnešnom Turecku. Neskôr sa presťahoval do Duğubayazitu a tu aj zomrel. V roku 1683 vytvoril arabsko-kurdský slovník "Nubihara Bicukan" (Jar detí), aby pomohol deťom s procesom učenia.

Zlatá socha Ahmedi Haniho na námestí v Duğubayazite

Jeho ďalšie významné dielo sa nazýva Eqideya Imane (Cesta pravej viery). Tento text je čiastočne básňou a čiastočne prózou. Dielo vysvetľuje päť pilierov islamskej viery.

Jeho najvýznamnejším dielom však je kurdský klasický ľúbostný príbeh "Mem a Zin" (1692). Je považovaný kurdskú epopeju. Ide o dlhú báseň s viac ako 2 650 dvojveršami, ktorá je bohatým prameňom kurdskej kultúry, dejín a mytológie. Zdôrazňuje tiež národné ašpirácie kurdského ľudu. Haní je totiž považovaný, a preto aj dodnes uctievaný, za prvého Kurda, ktorý diskutoval o kurdskej nezávislosti.

palác Ishaka pašu

cintorín pri hrobke Ahmedi Haniho

 Mem z kmeňa Alanov a Zin z rodiny Buhtan sú milenci. Ich zväzok blokuje Bakr z Bakranského kmeňa. Mem napokon zahynie v dôsledku úkladnej Bakrovej zrady. Keď sa o tom Zin dozvie, od žiaľu sa rozplače nad Memovym hrobom a nesmierny zármutok spôsobí jej smrť. Pochovajú ju vedľa Mema. Správa o smrti Mema a Zin sa rýchlo šíri medzi ľudí z Jazira Butan. Bakrova vina v tragédii je odhalená, a vinník hľadá útočisko medzi hrobmi oboch milencov. Napokon ho ľudia z Jaziry chytia a zabijú. Z Bakrovej krvi čoskoro vyrastie tŕnistý krík, ktorého korene zlého úmyslu rastú hlboko do zeme medzi hrobmi oboch milencov a rozdeľujú ich aj po ich smrti.

vľavo palác Ishaka pašu, vpravo pri ceste hrobka Ahmedi Haniho a cintorín

hrobka Ahmedi Haniho

hrobka Ahmedi Haniho

Kurdská literatúra je písaná v jednom z troch hlavných dialektov: Gorani, Kurmanji a Sorani. Údaje o kurdskej literatúre v predislamskej ére nejestvujú.

hrobka Ahmedi Haniho

hrobka Ahmedi Haniho, vstup pochopiteľne na boso

hrobka Ahmedi Haniho

Za prvého známeho  básnika, ktorý písal v kurdštine, považujú niektoré zdroje Ali Haririho (1425-1495). Narodil sa v regióne Hakkari, rovnako ako Ahmed Haní a obaja písali v dialekte kurmanji.

K rozmachu kurdskej literatúry písanej v dialekte kurmanji prispela aj skutočnosť, že Kurdi v Sovietskom zväze, hoci ich bolo málo, mali mnoho desaťročí možnosť základného a univerzitného vzdelania v kurdčine.

Chlieb je síce vystavený na špinavej prašnej  doğubayazitskej ulici, ale aký  je čerstvýýýýýýýý a chutnýýýýýýýýýýýýýýý

obyvatelia Doğubayazitu

obyvatelia Doğubayazitu

obyvatelia Doğubayazitu

Zdroj fotografií:

PF