Platonická láska rovná sa očarenie?

     Keď som písala akúsi úvahu o láske, zabudla som ešte na jednu dôležitú a zásadnú vec. Zistila som, že mnoho ľudí nevie, čo je to platonická láska. Preto sa pokúsim teraz trochu bližšie vysvetliť, čo platonická láska znamená, a aký je rozdiel medzi ňou a očarením.

     Mnoho ľudí považuje za platonickú lásku práve to, čo ja nazývam očarením. Je to však hrubá chyba. V dnešnej dobe ani neviem, či je tento druh lásky natoľko rozšírený. Mladí ľudia sú dosť odvážni na to, aby sa za nejakým dievčaťom či chlapcom otočili a oslovili ho/ju. Niekedy na to nemusia mať ani dôvod. Skrátka sa im niekto čo i len trošku zapáči a rýchlo nadväzujú s danou osobou kontakt. Význam platonickej lásky je však iný. Nesie akúsi tajomnosť v sebe, ba až nejaký odkaz.

     Človek, pociťujúci platonickú lásku, danú osobu obdivuje, je jeho vzorom. Je ňou natoľko opantaný, že ju prenasleduje, vyhľadáva jej prítomnosť, no nikdy jej nepovie, že ju má rád, ba sa jej nikdy ani nedotkne. Môžu obaja tušiť, že medzi nimi čosi je, ale nikdy si to nepovedia.

     Naopak očarený človek jedná odlišne. V myšlienkach má stále tú svoju „vyčarenú“ osobu, neustále o nej sníva, rovnako ju vyhľadáva, kontaktuje ju a robí všetko preto, aby si ho tá osoba všimla. To, či už z toho očarenia vyrastie aj láska, a či aj tá druhá strana bude cítiť niečo podobné, je otázne. V niektorých prípadoch môže, v iných nemusí a jednoducho sa nechá zabudnúť.

     Možnože už cítite ten zásadný rozdiel. Platonická láska nedá o sebe nikdy poznať, ale očarenie vždy vyjde na povrch. Isto už každý z vás mal niekedy nejaký vzor, niekoho, koho obdivoval, ale nikdy ho nenapodobňoval a nikdy mu to ani nepovedal. Jednoduchý ale výstižný príklad platonickej lásky...

     Každý sa za svoj život stretne s láskou. Dokonca sa odvážim tvrdiť, že každý sa stretne so všetkými druhmi lásky. Či už s partnerskou, rodičovskou alebo toľko spomínanou platonickou láskou. Problém môže nastať v súrodeneckej láske, pokiaľ niekto súrodencov nemá. Ale aj jedináčik si môže nájsť kamaráta, ktorý je ako jeho vlastný brat či sestra. A pokiaľ namietate aj s rodičovskou láskou, aj na to mám vysvetlenie. To, že mamy, ktoré sa o svoje deti nestarajú, či nevenujú svojim deťom dostatočnú starostlivosť, ešte nemusí znamenať, že nepociťujú možno iba štipku lásky. Priviedli na svet dieťa v ukrutných bolestiach, hoci mohli ísť bez akýchkoľvek výčitiek na potrat. Ale neurobili to. Mohli urobiť veľa chýb, ale to základné – život a teda aj kúsok lásky svojmu dieťaťu dali. Samozrejme, že otázku morálnosti činov matky tu neriešim. Venujem sa čisto skutku lásky, hoci len jednému.