Nechcem byť zavretá v priestore,

nevedieť sa dostať preč,

veď pochop ma konečne,

že už strácam reč.

Už nevládzem dýchať,

zavretá v škatuli,

v škatuli Tvojich spomienok.

Nechcem byť len ďalšia spomienka,

ktorá Ťa opustí, len čo ju nevidíš...

Nechcem byť len spomienka,

čo Ti občas prejde hlavou...

Nechcem byť len ďalšia holka,

čo nakoniec splynie s davom...

Chcem patriť k Tebe, ako kvet k vode...

A kvet bez vody zahynie...

Chcem byť Tvoja,

tak ma nenechaj umrieť...