Jej neprístupnosť bola len maskou. Bola citlivá a ľahko zraniteľná. Už neraz boľavo zranená. Stokrát rozhodnutá viac nikomu neuveriť. Už dávno vedela, koľko bolesti v konečnom dôsledku prináša milý pohľad, či krásne slová.

     Priťahovala ho nielen jej neprístupnosť, ale najmä to, že bola zaujímavá. Vďaka práci sa stretali takmer každý deň. Vždy sa snažil naviazať s ňou nejaký rozhovor a ona sa nebránila. Bola milá aj inteligentná. Lenže vždy, keď sa rozhovor mohol dotknúť jej chráneného územia, znovu ho zaviedla do všebecnej roviny. Alebo povedala niečo v tom zmysle, že na nej nezáleží.

     Ale jemu záležalo. Neraz sa pristihol pri tom, že na ňu myslí čoraz častejšie. Hľadal spôsob, ako sa dostať do jej blízkosti a ako vstúpiť do jej života.

     Cítila, že sa medzi nimi niečo odohráva. Začala sa tešiť na ich stretnutia, na pár viet ich spoločného rozhovoru. Želala si, aby to takto pokračovalo. Bála sa, že ak medzi nimi vzniknú nejaké dôverné putá, všetko sa znovu začne kaziť. 

     Jedného dňa dostal možnosť odcestovať na tri týždne na služobnú cestu. Keď jej deň pred odchodom oznamoval, že mesiac sa vo firme neukáže, snažil sa zachytiť nejakú reakciu. Zdalo sa mu, že sa jej trochu zatriasol hlas, keď sa spytovala na dôvod, ale nebol si tým úplne istý. Vysvetlil jej, prečo musí odcestovať. Tvárila sa normálne a on cítil, že sa nedozvedel vôbec nič. Rozhodol sa urobiť ešte niečo. Požiadal ju o telefónne číslo. Pre prípad, že by sa niečo stalo. Skúmavo na ňu hľadel a domýšľal si, čo za boj v sebe zvádza tentoraz.

     Pozrela naňho spýtavým pohľadom. V hlave sa jej zrazili dve myšlienky: Radšej nie! a Prečo nie?.  Vzala zo stola kúsok papiera a napísala niekoľko číslic. Bez slova mu ho podala.

     Rovnako bez slova ho vzal, pozrel na číslo, potom na ňu. Nepovedal nič, len sa pousmial a odišiel.

     Ešte dlho rozmýšľala nad tým, či neurobila chybu. Ubehli tri dni, čo ho nevidela. Hoci nečakala, že zavolá, každú chvíľu kontrolovala mobilný telefón. Neustále sa napomínala za to, že nevie, čo vlastne chce. Myslela na to, že by chcela, aby sa ozval. Na druhej strane si neustále nahovárala, že on si predsa žije svoj život a na ňu si ani nespomenie.

     Celý týždeň neustále bojoval  s myšlienkou zavolať jej. Neustále kontroloval, či má jej číslo a zápasill s myšlienkami na ňu. Chcel jej zavolať až po týždni. Len preto, aby netušila, koľko na ňu myslí. Len preto, aby oddialil sklamanie z toho, že na jeho telefonát vôbec nečaká.

     Už prestávala veriť, že sa jej vôbec ozve. V ten deň mala dôležité školenie a na začiatku všetkých požiadali, aby si vypli mobilné telefóny, aby ich nič nerozptyľovalo. Vypínala ho len s ťažkým srdcom. Márne sa snažila nahovoriť si, že jej nezavolá práve teraz. Že keby jej vôbec chcel zavolať, ozve sa už dávno. Popoludní telefón znovu zapla. Po niekoľkých sekundách jej telefón oznámil zmeškaný hovor z neznámeho čísla. Pocítila iba bezmocné zovretie vo svojom vnútri a usmiala sa cez potláčanú bolesť. Neostávalo jej nič iné, iba dve nezodpovedané otázky. Je to jeho telefónne číslo? Zavolá znovu?