Vždy som sa vyhováral : "Ten vzťah bol tvoj nápad."

Ležíme obaja na najdrahšej IKEA posteli a rozoberáme "ten tvoj nápad".

"Miluješ ma?" - pýtaš sa.

"Zvykol som si."

"Podvádzaš ma?" - zas sa pýtaš.

"Zvykneš si."

Môj frajer bol prvý chalan, ktorý mi rovno do očí cez esemeku povedal, že som teplý. Boli sme na prednáške a slintali nad prednášajúcim. Po nej sme utekali na záchod a tam si to rozdali. Jeden v druhom sme videli toho vyšportovaného tridsiatnika, ktorý nám mužným hlasom diktoval poučky zo skrípt a myslel, že sliny z našich úst je psie dychtenie po vedomostiach.

Môj frajer bol prvý chalan, ktorý sa ma spýtal, či budem s ním chodiť. Bolo to práve vtedy, keď na Fun rádiu hrali IMT Smile a ja neviem prečo, no myslel som si, že ak jemu poviem "nie", znamenalo by to "áno" Táslerovi. Nemal som na výber.

Môj frajer je stále mojím frajerom, lebo bol prvý chalan, ktorý mi odpustil dve swingers party, tetovačku z Brava na pohlavnom orgáne a tri čierne vibrátory na druhej poličke v komore za hladkou a polohrubou múkou.

Ja som bol sviňa od narodenia do piateho roku života. Potom sme sa presťahovali za otcom na Slovensko a zrazu som bol baran. Teplý, no diskrétny. Diskrétny do takej miery, že som sám o svojej homo aure nevedel.

Ja som bol príčina, prečo sa mama vrátila späť do Číny a vybavila mi tam doživotný zákaz vstupu a otec sfalšoval výsledky DNA, aby mi na súde dokázal, že "on, môj táta, je vlastne môj strejda z druhého kolena s českým prízvukom, ktorý bol najďalej v Nedožeroch-Brezanoch."

Ja som frajer svojho frajera, ktorý ho podvádzal, lebo by som sa inak nemohol zbaviť tých otravných ambícii, ktoré ma prenasledovali každú noc.

Prvá z nich sa prejavila v roku 2003. Začal som pracovať v McDonald´s. Za zatvorenými dverami som si orálne vybavil lepšie miesto. Frajer miloval Big Tasty a mňa, takže mal večer všetko milované doma a zadarmo.

Druhá ambícia prišla s mojimi druhými dvadsiatimi narodeninami. Môj frajer mi kúpil knihu od neznámeho autora v ženskom rode a vtedy mi došlo, že chcem byť známy autor v mužskom rode.

Ukradol som štýl neznámemu autorovi, kamarátke Magde frajera a po dvoch predklonených rokovaniach v jeho kancelárii, sa na pultoch objavila kniha "Ako slniečko poje..milovalo mesiačik". Bol to bestseller. Predali sa všetky dva kusy a ja som ochorel na tretiu ambíciu.

Boli to dosky, ktoré znamenali celý môj svet. Naučil som sa básne od Walta Whitmana, recitoval ich hlasom Elizabet Taylor a afektovane pritom rozbíjal taniere.

"Ty si veľmi dobrý herec." – môj frajer klamal seba, mňa a svojich rodičov a mne nezostávalo nič iné, len sa dať na herectvo.

Prvú filmovú úlohu, mrkvy – nymfomanky, v erotických poviedkach pre základné školy, som zvládol na jednotku. Ale mrkva nie je vstupenka do Hollywoodu.

Vstupenkou bol najskôr Aleš, neskôr Johan, potom Jean-Pierre, Melwin, Qu Xi Chu, stádo brazílskych kovbojov – teda dúfam, že to boli kovboji a nie prezývka pre argentínskych býkov, a nakoniec Charles.

Charles bol kameň úrazu nášho vzťahu. Americký bonzák, ktorý si našiel na mape našu krajinu, teba a kopec vymyslených príbehov v posteli. Vtedy si napísal druhýkrát v "tvojom napáde" esemesku, že asi "ten nápad" nebol najlepší a poštou mi poslal zbierku sĺz.

K americkému sex bonzákovi sa pridala slovenská bonzáčka, Magda. Prekazila tvoje sny a niekde na káve ti povedala, komu stál za mnou a vo mne a za vydaním mojej prvej knihy, na ktorú som dávno zabudol.

Snažil si sa vyliečiť kvapkami tvrdého chľastu v litrových baleniach a v mysli pichal do woodoo bábky s mojou podobou desať centimetrové ihly. Vrátil som sa.

Mal som po krk, ba skôr po končeky vlasov, kariéry filmového štramáka, kokainových čajových posedí, svetiel reflektorov, kolabujúcich režisérov, nikdy nevypnutých kamier a dotieravých kameramanov. Zosadol som z vtáka skrachovaného scenáristu a nasadol na lietadlo k tebe.

Vítal si ma na letisku. Usmial si sa, potom ma opľul a následne vybozkával. Mal si za sebou všetky štádia depresie a rada "pľuvanec" od psychológa pomohla.

"Vtedy som ťa cez nenávisť začal opäť milovať." - spomínaš.

"Vtedy som sa od nenávisti k sebe potreboval u niekoho vyplakať." - spomínam.

"Pomohlo?"

"Jedine kamarát Absint pomôže."

Prešiel rok, Magdinho frajera taxík a na jeho pohrebe ma prepadla ďalšia ambícia. Chcel som si to rozdať so spevom.

Vypredané štadióny, davy fanúšikov, charitatívne akcie s kožuchom zo sibírskeho medveďa a múdre rady do života všetkým, pre ktorých budem ikona.

Kúpil si mi klavír, hodiny spevy u pani Brovkovskej a sebe štuple do uší. A vtedy sa mi prestalo dariť. Mohli za to tie štuple, žiarlivosť pani Brovkovskej a môj spevácky výkon.

"Na čo žiarlila Brovkovská?" - si zvedavý.

"Na chlapa. Manžela. Toho Rusa. A ty Rusov tak nenávidíš."

"Teraz len Brovkovského."

Hodiny spevu boli zámienkou pre hodiny sexu, ruskej vodky a nikdy neupadajúceho libida pána Brovkovského. Upadali však moje ambície a ja som bol šťastný. Bol koniec.

Chytil som môjho frajera za ruku a ďalej ležal na najdrahšej posteli z IKEA. Zajtra si po ňu príde Magda.

"Je to všetko inak, drahý." - filozofujem.

"Ako?"

"Ten "tvoj nápad" je na nezaplatenie."

"Milujem ťa."

"Spomínal si."

"Miluješ ma?"

"Momentálne nič lepšie nevymyslím."