Na sklonku života píšem tieto riadky,
čas čo mi ostáva beztak je už krátky.
Vôkol seba cítim hnilobu a smrť
keď rozhliadnem sa, vidím z tela svojho drť.

Valkýra, za plecia ma držiac hodnotí svet, ľudí... a krvavú budúcnosť veštiac
berie ma do Valhaly k hrdinom dávnej slávy.

Odin, Thór, Heimdall ma vítajú,
na smrť však nehľadia, k životu vzhliadajú!
A ja, stojac na bifroste, obzriem sa na Zem
hľadajúc teba, naposledy vidieť ťa chcem.

Ty o to nestojíš, oči pre iného.
A ja čakám... čakám deň... mesiac... rok...
V Asgaarde nádej strácam, z mostu dúhového
na teba pozerám... a s nenávisťou v srdci vítam Ragnarok!