Som si povedala, že to už preháňam. Teda ja to stále preháňam, ale to je jedno.

Som si povedala, že sa už budem učiť, a možno jedna z ciest je zbaviť sa blogovej závislosti. Uf, ale keď mňa to total bavi čítať blog. Ale skúsim takto. Mesiac nebudem písať komentáre (resp. do štátnic), a nebudem otvárať blog viac ako raz za deň. Dám si nejakú hodinu, napríklad o deviatej. Dovtedy ma pokojne môžete ohovárať (LOL).

No a budem sa učiť, hoci nie s takým oduševnením ako keď som bola tretiačka. Toto bude husté. Nemilé. Tvrdé.

Čo ešte? No nájdem si náhradný program. Možno sa vykašlem na hlúpe zdravie a vysadnem na moj milovaný bicykel. Telku nepozerávam, a nemyslím, že ju pozerať niekedy začnem. Možno si pozrem francúzske správy na yahoo. Možno uvarím bolonské špagety. Možno si nájdem psychológa. Možno sa naučím tých tristo otázok a zbavím sa blogovej závislosti.

A možno mi nebude smutno.

A už stačilo, ľutovať sa nebudeme. Pôst som nedržala ani nepamätám, tak ak môže niekto vydržať 40 dní bez sexu (hoci potom v sne ošuká celú školu), tak ja vydržím mesiac bez blogu.

Do skakavenia, priatelia. Mám Vás rada

PS: Odteraz si môžete písať čo chcete, ja už neodpovedám :)))