Koľko sĺz, strachu, nádejí a snov,
keď bolo Ti najhoršie nevzdala si to
pre mňa.
Dnes neviem - oslavovať, ďakovať či chváliť,
keď tŕpla si a nakoniec odpustila.

Pre Teba bolo včera keď Ti do rúk
položili plačúci uzlík
do ktorého si začala vkladať lásku,
energiu, slová, cit, všetko.

Naučila si ho milovať, rozprávať
a plakať.

Dnes si uvedomil, že Ti to nikdy
nevráti a na papier premočený
od sĺz píše, že mu je to ľúto
a Ďakuje.

Tak sa usmej, lebo si to nikdy
nechcela späť a nech
skončí na ktoromkoľvek dne
bude Ťa milovať a dnes
chce, aby si to vedela.

Mama, viem, že keď sa vrátim
vždy tu budeš.

A aj keď to vzdám tak
Ty nie.