Životné jubileum. Zvyčajne tak hovoríme okrúhlemu výročiu narodenia. Zväčša býva spojené s oslavou medzi našimi blízkymi a priateľmi. Spojené s veselou zábavou, pretkané spomienkami, veselými i smutnými, spomíname na to čo sa stalo i na to čo sa nestalo, preberáme ľudí, ktorí do nášho života vstúpili i odišli, či už natrvalo, alebo len dočasne. Zvláštne ale je, že nikto sa nezamyslí nad tým, aké vnútorné pocity sú v oslávencovi samotnom. Jedno také jubileum má i môj kolega, pred nedávnom ho oslavoval jeden rodinný priateľ a pritom si pri každodennom kontakte s nimi vôbec neuvedomujem koľko už majú rokov. Beriem ich ako by boli moji rovesníci. Prinútilo ma zamyslieť sa nad tým ako im vnútorne môže byť. Ako bude mne ak dosiahnem ich vek. Ktovie.

Pamätám si ako mi bolo keď som dostala svoj prvý občiansky preukaz. Zrazu som sa cítila hrozne dospelá. To hravé dieťa, ktoré milovalo knižky a hrať sa s bábikami v ich domčekoch z topánkových krabíc a nábytkom zo zápalkových škatuliek zostalo tam kdesi vzadu.

Keď som oslavovala osemnásť rokov a uvedomila som si, že som už definitívne zodpovedná sama za seba. Zľakla som sa. Pretože vo mne bolo stále to dievčatko milujúce knihy a obdivujúce rôzne bábiky vo vitrínach hračkárstiev keď s neterami išli na prechádzku, alebo robilo pre ne domčeky pre bábiky z topánkových škatúľ.

Prišli prvé životné údery, sklamania i úspechy. Život bol zrazu farebný a rušný a dni leteli ako splašené vtáky kdesi v diaľ. Keď mi v deň mojich dvadsiatich dvoch rokov kamarátka vytrhla prvý šedivý vlas, rozplakala som sa. Cítila som sa stará, ubitá životom, nešťastná a bez chuti ďalej žiť.

Pribudli ďalšie roky, strácam zo svojho života pomaly tých ktorých som tak ľúbila a ktorí mi lásku oplácali, ale viem, že to patrí k životu. Dnes keď vidím kolegu v obleku, usmiateho prijímať gratulácie, s vráskami okolo očí, hovorím si, ak raz dosiahnem toho veku, dúfam, že budú okolo mňa ľudia ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa. Aj keď vrásky okolo očí a úst budú vyzerať na tvári ako riadky v zapísanom zošite, predsa tam vo vnútri bude to šťastné a veselé dievčatko, ktoré miluje život, miluje ľudí a nie zničená duša nariekajúca za premárneným životom.