I svätý generál prehovoril opäť hromovým hlasom: „Vítam skutočnosť, že Saddáma Husajna odsúdil iracký súd aspoň za niektoré desivé zločiny, ktorých sa dopustil proti irackému ľudu. Teraz sa zato zodpovedal a vystavili mu účet.“ (Zdroj: TASR). I radovali sa ľud iracký, že bol zbavený jarma mocného a zlého princa temnôt. I odvisol zlý princ a ľud Iraku bol šťastný – môc pozdvihnúť hlavu a kráčať vopred slobode a demokracii.
I zabudol sa však mocný svätý generál zmieniť, že zlý čierny princ kedysi bol jeho priateľom. Dokonca dobrým tak, že iný generál tej presvätej zeme neváhal mu pomôcť v nástupe k moci, že skrýval ho i hýčkal, by teraz tak čierny princ ochránil krajinu bielu a presvätú od hrozby zlých červených kráľov východu a minulosti.
I zasa si dobro ušpinilo ruky krvou.
A v roku pána 1963 pomohlo strane najvernejších zvrhnúť perverzný režim vladára sympatizujúceho s červenými kráľmi východu. I šťastný prešťastný bol ľud Iraku, i šťastný a prešťastný ním ostal, že mocného tak spojenca našiel v generáloch tej mocnej ríše dobra. A dobrý to ešte vtedy princ tej šťastnej ríše, i slávil ho ľud i jeho mocný spojenec západu.
A celú dekádu ten vtedy dobrý princ zveľaďoval krajinu i ľud jej šťastný, ktorý mu vďačný bol i jeho spojenec i organizácie medzinárodné mu kľučky čistili a vyznamenávali. Vzor a príklad bol a zjednotiť svet by smutných ľudí viac nebolo si prial. A dekádu darilo sa.
Nebolo však súdené byť ľudu šťasným, ni princovi dobrým a zlý duch na obzore objavil sa. Kurdom zvaný, čo idylku tú narušil svojím krikom a bojom po samostatnosti, legitímnym právom na sebaurčenie zvaným. I sprotivil sa princovi ľud kurdský a rozhodol sa uprednostniť životy ľudu svojho pred jeho. I jal sa do vyvražďovania nevinných. Keď sa rúbe les, lietajú triesky.
I krv začala ulpievať na rukách dobra opäť a hrdý princ dobra minulosti, počal sa meniť na zlého. I krajiny dnes Spojencami v boji proti terorizmu zované, stáli však pevne na jeho strane, keď rozhodol sa napadnúť krajinu Irán zvanú.
A nenásytnejší a nenásytnejší náš princ počal byť, bo vojna si veľa prostriedkov žiada a on milovaný ľudom svojim túžil byť, ktorý si zvykol na svojho mecenáša. I ropa drahá bola v tom čase a predajom by jej nakŕmiť sa dal a krajina Kuwaitom zvaná ho požehnane mala.
I nedomyslel však princ teraz už celkom čierny, že peniaze nad priateľstvom stoja a spojenci jeho možno falošnými budú a v svätej veci ľudu svojho zabezpečenia ho podporiť nemusia, ak ich záujmom to neposlúži. I tak sa i stalo, keď na majetok ich kuwaitský siahol a kedysi tak drahí sa od seba s opovržením v očiach odvrátili.
A mocná to krajina svetla zo západu v záujme dobra princa za čierneho prehlásila a by svoje tvrdenie podporila, 100 000 nevinných poddaných mu zabila. I smutný presmutný bol kedysi ten šťastný ľud zeme milovanej všetkými. Len pár krokov ho od blahobytu delilo i o všetko v momente prišiel.
I oheň dštel z oblohy na krajinu kedysi milovanú a ľud jej šťastný a pôvodcom boli spojenci jeho najbližší. I tušiac príležitosť i nepriateľ Kurdský povstal a otec národa, kedysi princ najbelší a najlepší za nepriateľa najhoršieho prehlásený bol a za likvidáciu jeho sa kedysi spojenci dobrí zaviazali.
A tak nakoniec bol princ ten teraz čierny v Tábore Slobody popravený, po dlhom, predlhom a urputnom boji a ľud bol vraj opäť šťastný.
Otázkou ostáva, keď zlý tak princ bol, ako sa dobro mohlo tak ošáliť nechať i či dobro dobrom ostáva, keď na rukách mu viac krvi lpie ako princom zla. Či snáď mu prístojí stavať šibenice.
Komentáre
Môj názor
a macik bubu povedal to krasne