Nemám rád chvíle, ako je táto,
keď zabúdaš, čo býva sväté.
Do srdca vrazila’s mi tupé dláto,
diabol plány anjelov zmetie.

Sľubila’s nemožné a dávno prázdne,
nemáš však ako splatiť si dlhy.
Spomínam na časy tak veľmi dávne,
mal som byť k tebe viacej drzí.

Zhaslo mi Slnko uprostred rána,
našiel som popol uprostred hrude.
Na mieste hrdličky zakráka vrana,
zvykol si Mesiac, že svietiť bude.

Zabila’s všetko, čo býva sväté,
zabila’s dušu a nebola tvoja.
Jedno ma často v živote metie,
prečo sa ľudia diabla tak boja.

Zhorelo prázdno uprostred noci,
diabol zas v niečom vyhráva.
Uniklo lono tej božskej moci,
ťažko sa Bohu zaspáva.