Ležal motýľ na zemi. Krehký a slabý.

 Išla okolo dievčina a uvidela motýľa. Krásny je- pomyslela si.

Prečo však nelieta?

Čo tu teraz robí? Veď je ešte zima. Nenadišla jeho chvíľa.

Zohne sa z vrchu svojej výšky. Zohne sa k malému motýľu.

Motýlie telo bezvládne ležalo, len krídlami si vrtelo.

Dievčaťu prišlo ľúto motýľa.

Pomoc chcelo. Pomôcť už nešlo.

Zobralo motýľa z cesty zlej, kde on vybral sa sám. Čo ho ale zranilo.

Dievčina preniesla motýľa na miesto pokoja.

Premýšľalo, keď motýľa opustilo, či je správne, či sa pomôcť nedalo.

Príroda nepomáha umelo. Príroda ťa zachráni, ak sa dá, ak nie, nebojuje proti. Nevymýšľa nové spôsoby akoby sama seba oklamala. Lež ona je múdrejšia než tvor, čo si to sám namyslene myslí....