Stála na internátnej vrátnici opretá o stenu s pohľadom zamiereným na dvere pred sebou. Zažila už v živote dosť sklamaní na to aby nepociťovala napätie v takýchto situáciách. Jej vyrovnanosť a nadhľad naháňal hrôzu všetkým chudákom, ktorí sa o ňu pokúsili. Bola chladná, arogantná a jej dôvera k ľuďom sa vytratila skôr ako povedala svoje prvé verím ti. Človek s priemernou vnímavosťou by ju odhadol ako bohatú, luxusnú pipenku, ktorá sa vláči so zazobancami a žije búrlivý nočný život. Možno pre jej výzor si chlapi naivne myslia, že narážkami na jej postavu a upravený vzhľad, získajú po čom túžia. Komplimenty sa k nej hrnú na každom rohu, každý nasledujúci je ešte viac zbytočný ako predchádzajúci. Vo svojom dvadsaťtri rokov trvajúcom živote sa nestretla s prístupom ktorý by ju upútal. Vždy si postačila sama a na lásku založenú na citovom vydieraní ju nikto nedokázal nahovoriť. Uzavretá sama v sebe, čaká na človeka, ktorému dokáže dať všetko to, čo sa v nej za tie roky nahromadilo. Človek dáva postupne alebo naraz. Ak dá všetko naraz nič mu nezostane a bude sa cítiť využitý a prázdny. Ak však dávame postupne, zároveň aj prijímame, nikdy neostaneme prázdny. Výmenný obchod medzi partnermi je reťaz, ktorá ich nepustí od seba. Po istom čase sa vymení všetko a obchod sa ruší. Prichádza sklamanie z tak úzkeho výberu tovarov a obchodníci s láskou si začínajú hľadať iných dodávateľov. Aspoň raz v živote je skvelé sa zamyslieť a spýtať sa sám seba otázku: „Koľko som schopný a koľko ochotný ponúknuť ?“. Nevera nie je nič iné ako keď má druhá polovička prázdno v sklade. A tak všetkým podvedeným a žiarlivým ľuďom odkazujem, nezabudnite doplniť tovar od podlahy až po strop exotickými, starožitnými a unikátnymi vecami.

Možno nebolo najrozumnejšie súhlasiť a prísť za ním až na jeho izbu aj keď ide iba o dokončovanie spoločného projektu do školy. Pozná ho už zopár rokov, ale nikdy spolu bližšie nekomunikovali. Občas sa v zasadačke stretli pohľadmi, pozdravili sa alebo sa iba stroho pousmiali. Teraz mali spoločnú zodpovednosť. Pred nimi ležal semestrálny projekt a ani jeden z nich nenecháva nič na náhodu. Mešká dve minúty. To sa dalo čakať. Na vrátnici ho čaká projektová partnerka s horlivosťou do roboty a on popíja pomarančový džús a kontrolovane dýcha za účelom skrotiť svoj dych po vyčerpaní v posilňovni. Nemá ani najmenšiu chuť pracovať, ale dobre vie, že veci sa samé nehýbu. Aspoň na niečo mu bol dobrý predmet fyzika v minulom semestri. Zamyslel sa, či jej nebude vadiť jeho skvelý živočíšny pach, ktorý sa uvoľňoval pri cvičení. Sám seba presvedčil, že určite nie. Kráča dolu po schodoch pričom mu dáva zabrať každý jeden schodík. Nohy sa mu podľamujú a lýtka pištia od námahy. Cez presklené dvere zbadal ženskú postavu otočenú chrbtom k nemu a hneď vedel, že tie vlasy a zadok sú mu povedomé. „Ospravedlňujem sa za meškanie no zdržala ma moja neúnavná kondícia“. Zadok sa začal strácať a tak bolo viac než vhodné nadviazať očný kontakt. Zdalo sa mu, že je upravená ešte viac ako obyčajne. Žeby sa mu chcela zapáčiť a tak si pripísala pätnásť minút k dobru pri zrkadle ? Prečo si nenamýšľať, keď je to také jednoduché a príjemné ?! Všimol si, ako jej pohľad padol na spotené tričko a roztrasené nohy. „Nevadí, som zvyknutá na nedochvíľnosť, aspoň som sa dozvedela finančnú situáciu vášho internátu. Vyzerá to tak, že budete ešte dlho bývať so starým nábytkom“. „Pôjdeme hore ?!“. Stručne oznámil vrátničke, že má návštevu a jej jedinou odpoveďou bolo šibalské žmurknutie. Navrhol aby vyšli na šieste poschodie pešo aby dorazil začaté. Trvala na výlete výťahom a kým kabína klesala k prízemiu z prvého poschodia na ňu pokojným hlasom zavolal: „Ak by si sa v ňom zasekla, tak dýchaj cez šachtu, kým ťa z nej dostanú“. Na druhom poschodí už kráčali za sebou po schodisku. Čo robiť v situácií keď pred vami po schodoch kráča žena ? Kam sa treba pozerať ? Ak sa pozrieš na to správne miesto je z teba chrapúň. Ak sa nebodaj pozeráš inam tak si chorý. Osobne to striedam takže som v skutku chorý chrapúň. Do nosa im zavialo zmiešané pachy internátnych chodieb. Dva krát otočil kľúčom a gestom naznačil nech vstúpi. V okamihu keď jej ľavá noha prešla prahom čas sa zastavil. Dvaja perspektívni mladí ľudia opačného pohlavia v miestnosti 3x3 metre. Obaja cítili napätie, ale aj múr, ktorí medzi nimi stál. Obaja nedôverčiví, obaja dobre vedia čo chcú a čo im chýba. Miestnosť bola malá, avšak čistá a upravená. Dokazovalo to jeho zásadovosť a utvrdzovalo správnosť jeho životného štýlu. „Posaď sa, zober si hrušku, cíť sa tu ako vo svojom skromnejšom domove, vyber príjemnú skladbu na projektovanie alebo poď do sprchy so mnou“. „Ďakujem, dám prednosť tej hruške“. Odpovedala s víťazoslávnym úškrnom na tvári. Schytil uterák a zatresol dvere ako to vie iba on.

Preskenovala izbu svojím pedantným pohľadom. Plagáty na dverách a stene zobrazovali kúsok chlapca ktorý v ňom ostal. Ustlaná posteľ s modrým posteľným prádlom pôsobila mäkko a pohodlne. Na stole ležal notebook a vedľa neho veľký zápisník s pevným obalom. Rýchlo zamietla možnosť, že sa mu bude hrabať v súkromí. Na polici zbadala dva parfumy. Neznáme, luxusne vyzerajúce tak prečo ich nevyskúšať. Otvorila jednu z krabičiek a do ruky jej vkĺzla impozantne navrhnutá nádoba na tekutú látku, ktorá rozpútavala vášeň. Jedno streknutie na zápästie si nemôže všimnúť. Sama musela uznať, že tú vôňu by si na mužovi nevedela vynachváliť. Otvorila chladničku a prekvapene sa dívala na vajíčka, jogurty, tvarohy, mlieko a mrkvu. Žiadne pivo, klobásy ani slanina. V miestnosti necítila ani cigaretový pach. Zo sprchy sa ozývali napodobneniny najnovších hitov na MTV. Práve sa snažil o falzet v piesni Climax, no nasledovalo zakašľanie a zmena skladby. Začala sa mu hrabať v playliste a netrvalo dlho kým zistila, že jeho štýl je známy pod názvom R&B. Pomalé, melodické piesne pojednávajúce o láske a láske a láske. Všetky tieto detaily ju utvrdili v tom, že ho bude mať. Bol iný. Mierne introvertný, občas drzý, ale bola si istá tým, že je to skvelý človek. Zaumienila si použiť ženské zbrane a otestovať nakoľko je chlapec náchylný podľahnúť. Mnoho krát to skúšala a vždy to vyšlo. Zviesť chlapa na pôvab je elementárna záležitosť. Zviesť ženu na žiarivý úsmev je takmer nemožné. Vbehol do izby s uterákom okolo pása. V tej chvíli všetko to, čo tak žena miluje na čerstvo umytom mužskom tele, ju zasiahlo formou predstáv o tom ako sa ho dotýka, ako ho bozkáva, ako ju pevne zviera v náručí. „Zabudol som si oblečenie, ale pokojne dúfaj ďalej, že mi spadne uterák !“. „Prečo by ti mal spadnúť, keď ti ho môžem dať dole ja ?“. Uprene mu pozrela do očí s jemným úsmevom na tvári. Pobavene sa usmial, podišiel k nej a privoňal si k jej šiji so slovami: „Prečo tu cítim svoju vôňu ?“. Cítila na sebe jeho dych. Vedela čo príde ak to nestopne. Odstrčila ho oboma rukami a vyčítavo odvrkla: „To si akože myslíš, že používam parfumy pre mužov ?“. Potom čo sa vrátil oblečený z kúpelne, našiel vyvetranú izbu a v nej spokojné dievča chrúmajúce zelenú hrušku. „Bolo mi tu teplo tak som vyvetrala“. Jej tenký svetrík sa povaľoval na posteli a tak mohla veľkolepo vyniknúť jej biela blúzka na ktorej bolo viac gombíkov rozopnutých ako zapnutých. „Dobre takže sa poďme venovať projektu“. To je taký sprostý, že nevidí tie znamenia a necíti čo chcem ? Nie, on je workoholik, alebo panic.

Počas nasledujúcich troch hodín sa pilne pracovalo. Kreslilo sa, navrhovalo, komentovalo, hodnotilo a argumentovalo. Spoločný čaj poslúžil ako skvelá prestávka pri práci, počas ktorej si obaja uvedomili, že si majú čo povedať. „Spravili sme naozaj kus práce, som spokojný“. Položil ruku na jej ruku a milo sa na ňu usmieval. Palcom mu začala jemne masírovať ten jeho, pričom neuhýbala pohľadom. Obaja sa v ňom začali strácať. Pozerali hlbšie do seba a hodiny na stolíku prestali tikať. Vonku bola tma, celý svet v tej chvíli zanikol. Bola oba ona a on. Spojení fyzickým aj psychickým dotykom. Chcela sa milovať. Chcel vedieť, či sa chce milovať. Napadlo ho ako raz vravel, že nikdy nebude nič riešiť so spolužiačkou. „Je už neskoro, odprevadím ťa domov“. „Mám akože vypadnúť ? Veľmi rada by som ostala !“ Zobrala zo stola jeho ruku a položila si ju na svoje stehno. Prisunula sa bližšie k nemu a čakala. Teraz mu bolo jasné čo má robiť. Zovrieť ju a nepustiť od seba ako dlho to len bude možné. V jednej chvíli sa posunul v čase a videl ako sa milujú. Jeden jediný pohyb ho delil od splynutia s krásnou a ctižiadostivou ženou po ktorej vždy tak túžil a stále po nej pátral. Teraz sedí na centimetre od neho a on váha. Jediným dôvodom jeho nerozhodnosti je niečo viac ako iba fyzická príťažlivosť. V súboji sa stretáva pekné telo s dôverou, porozumením a láskou. V reálnom svete sa tento príbeh končí jednoznačne s výsledkom láska porazená. Pokojne to pripíšte testosterónom alebo mozgu v nohaviciach. No on si nevedel pomôcť. Uvedomil si, že ona nie je to čo chce. Prudko strhol svoju ruku smerom k sebe a vyskočil zo stoličky ako zmyslov zbavený. Prekvapene sa dívala na jeho nervózne pobehujúcu postavu, vzala si svoje veci a bez slova sa stratila v nočnej Bratislave.