ktore snivame cez den na ulici, pri obede poniektori v praci alebo len tak pri prechadzke po ulici no a jasan,ze aj tie nocne su predstavami nasich tuzob, priani a tajnych zelani nasho Ja, ktore sa nam takto pripomina a snazi sa nas vratit na stratenu cestu or cestu na ktoru sme vo vecnosti vekov a vesmiru zabudli s svojim znovuzrodenim.

Sny su predstavami or skutocnostou v inej casovej dimenzii, ktora sa nam z casu na cas takto sama ukaze aby sme vedeli kam ist a ktorou cestou sa vybrat k cielu, kto na to pozna odpoved ? Co ked su naozaj kuskom skutocnosti,ktora je pre nas pripravena a ojavia sa nam vzdy ked sa stracame na cestach a krizovatkach zivota.

Kolky z nas to vedia posudit, kolky z nas sa tym dokazu riadit a sledovat tieto jemnne signaly nasej duse, kolky z nas nesnivaju alebo si sny nepamataju or nechcu pamatat ? Nie je to tak,ze sme sami strojcami svojho stastia a obcas nas koleso osudu len postrci tym spravnym smerom prostrednictva snov ? Kto dokaze povedat ano je to tak sme len babkami a necha sa unasat prudom udalosti a nevnimat signaly duse, kto je natolko odvazny ignorovat osud or naznaky lepsieho zivota ?

Ja som to dokazal a teraz sa citim ako hlupak nakolko som ignoroval svoje sny a bral ich len ako sny a vyplody mojho mozgu pocas spanku, avsak teraz uz viem,ze to bolo nieco viac ako len sny a niekedy je potrebne or vhodne nasledovat aj tie naiiracionalnejsie sny ake sa nam mozu zdat,pretoze prave ony mozu dat nasim zivotom zmysel a vniest pohodu do duse.

Co chceme ?  Kam ideme ? na tieto otazky sa snazia ludia najst odpoved po starocia avsak nikdy s odpovedou nie su spokojny a radsej hladaju dalej. Preco vsak hladame ? Nie je to preto,ze odpovede najdene nas neuspokojuju a necitime ich ako tie spravne alebo je to o tom,ze nevieme co vlastne hladame ?

Po com tuzime ? Vacsina z nas tuzila po naplneni svojich detskych snov a predsa kolky z nas naplnili svoje detske sny byt poziarnikom, letcom, kozmonautom, lekarom a pod. Preco je tak malo ludi,ktory idu za svojim snom a bez ohladu na prekazky a neprijemnosti idu dalej za splnenim svojich snov.

Nepamatam sa uz presne cim som chcle byt ked som bol maly,pretoze ma viac zaujimal zivot za susedovie plotom or na hriscu s loptou or na jazere s kamosmi ale verim,ze moja mama si to pamata a veru,nemyslim si,ze som chcel byt Facility Manager niekde v Irsku. Predpokladam,ze som chcel byt kozmonaut or vojak ako asi kazdy chlapec a spravny pionier (aj ked som nebol spravny pionier ) ale viem,ze jedno som mal vzdy v hlave,dusi ci srdci ved kazdy to ma inde ulozene a to bola rodina,deti a niekto koho budem milovat a on (samo,ze ona ale pisem v muzskom rode ak sa to tak nazyva)  mna a ten pocit bol so mnou dni ,mesiace, roky a zrazu uz nie je.

Zmizol ako moje sny a teraz si vymyslat nove je nie prave najlahsie aj ked uz nemusim snivat,pretoze mam syna a to je moj ciel a moja cielova paska. Tam kde chyba aplauz srdca nesuceho sa na vlnach lasky tam sa tazsie zivotom trapi. No nestazujem sa len uvazujem a ak uvazujem spravne tak snad v buducom zivote sa snami riadit viac a tak mozno nepremeskam svoj vlak.

Snivajte s nami alebo snivajme s nimi, kazdopadne sme vsetci na jednej lodi a tak snivajme a plnme si svoje sny kym mozme, pretoze nie je nic horsie ako prebudit sa zo zivota a zistit,ze sen uz nie je na dosah,pretoze uz je len snom.