Aké vlastnosti má spĺňať nadriadený, aby zamestnanec mohol povedať: Mám dobrého šéfa. Tak si poďme takého šéfa opísať:

 -Som komunikatívny a počúvajúci.
Medzi najdôležitejšie aspekty vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec určite patrí komunikácia. Čiže prvá dôležitá vlastnosť šéfa je, aby mal dobré komunikačné vlastnosti, aby rozhovor medzi ním a zamestnancom bol obojstranne produktívny. Vedieť komunikovať, ale vedieť aj počúvať, čo ďalšie plus. Aby mal zamestnanec pocit, že v rozhovore so šéfom „nehádže hrach o stenu“.

-Nerobím rozdiely.
Na všetkých zamestnancov hľadí rovnako, bez rozdielu na pohlavie, vek, atď. Je k nim otvorený a úprimný.

-Vo svojej oblasti som odborník, no viem sem-tam povedať „netuším“.
Keďže i šéf je iba človek, má právo občas niečo „netušiť“. U dobrého šéfa po slovíčku „netuším“ nasleduje slovíčko „určite zistím“.

-Verím svojim ľuďom.
Správny šéf verí svojmu tímu, že odvedú prácu najlepšie ako vedia. Vie ich správne "nabudiť" a motivovať.

-Nepýšim sa cudzím perím.
Výsledok práce zamestnanca je celý v jeho réžii. So zásluhami aj s nedostatkami.

-Súkromný život zamestnancov je pre mňa tabu.
Nadriadený nemá právo zasahovať do súkromného života svojho zamestnanca a požadovať reporty o tom, ako trávi svoj čas mimo pracovnej doby.

-Nešikanujem a nepožadujem plnenie nezmyselných pracovných úloh.
Všetci vieme, že ak vám šéf nestojí za chrbtom a orlím zrakom nesleduje každý váš pracovný krok a stanoví iba termín dokedy má byť práca hotová, veci idú ľahšie. Dobrý šéf nešikanuje a nepožaduje plnenie úloh používaním nátlakových metód.

-Riešim problémy „face to face“.
Vyskytnutie problému znamená u dobrého nadriadeného prerokovať to so zamestnancom tvárou v tvár a poskytnúť aj jemu priestor na jeho názor.

-Mám ľudí rád.
Každý dobrý šéf by mal vedieť, že jeho zamestnanci sú tiež iba ľudské bytosti so svojimi starosťami a radosťami.

Tak ako? Je to iba utópia, ale naozaj máte takého šéfa?