Svetlo klíči, vyháňa listy,
ľudia bez tváre sú tí istí.
Tuha líže znova drísty,
možno odsek nie je tristý...
Na koniec i bez studu,
perom diabol zháňa nudu.
Proti – pláva – proti prúdu,
zastavia sa zas osudu...
Bez hany, bez hanby,
pred vami ovisnú mi gamby.
A už v sladkom rytme samby,
srdce – veru – za horami – tam BY!
Naposledy počarbem tie zdrapy!
Žene vždy sa klaňať budú chlapi!
Nespievam už, že život napi...
Smrť ma hádam neprekvapí...
nuž to zbohom
drahé ženy, drahí chlapi...
Belo P. Kolenský
Komentáre