Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

„Zohrievala som si ruky nad ohníkom, v ktorom dedko pálil drobné chrastie.“

Náročnú prácu vo vinohrade začínal dedko už na jar, keď sa roztopil posledný sneh.
Prvý Predošlý Ďalší Posledný
Farebné hlávky stromov a kŕdle vtákov hotujúcich sa k odletu do teplých krajov, mi prinášajú pekné spomienky. Spomienky na rozkvitnutú záhradku mojej babky, ovocný sad s vôňou jabĺk a veľké strapce šťavnatého hrozna, ktoré nosil dedko v košíku zo svojho vinohradu.
 
Najkrajšie z nich zavesil aj s listami na klinec do komory a tie potom, mierne povädnuté, ale veľmi sladučké, zdobili vianočný stôl.
 
Hrozno sa usmialo aj zo zaváracích fliaš, vykukovalo z babkinej šrúdle, rozvoniavalo so škoricou, keď niekoho obchádzala chrípka a bolo súčasťou všetkých veselých aj smutných rodinných udalostí. Ale to už bolo spracované a tieklo z fliaš, demižónika či džbánika.
 
Môj dedko sa volal Peter Vajbar a pochádzal z Modry.
 
Spolu s priateľmi - vinohradníkmi sa často schádzali v Rači, vzájomne si pomáhali, radili sa, dokonca si pri poháriku červeného či bieleho vínka aj zaspievali.
 
Náročnú prácu vo vinohrade začínal dedko už na jar, keď sa roztopil posledný sneh. Starostlivo porezal sadeničky, odhrnul zem, ktorá ich chránila pred mrázikom, ostrihal odumreté, choré a zbytočné konáre. Pomáhala som ich nosiť na kopu a zohrievala som si ruky nad ohníkom, ktorý dedko zapálil, aby zhorelo drobné chrastie. Kedysi koník, dnes malý traktor zoral zem medzi riadkami a schoval hnoj alebo hnojivo dodávajúce výživu a silu rastlinkám.
 
Asi v máji ste mohli dedka stretnúť so zvláštnou kanvou na chrbte. Vyobliekaný v gumenom plášti chodil od jednej rastlinky k druhej a striekal chemický postrek proti škodcom, pliesňam a iným chorobám viniča. Túto činnosť opakoval niekoľkokrát do roka.
 
Slniečko a pravidelný dážď tiež hroznu prospeli.
 
A tak sa zakrátko začali objavovať svetlé kvety a začiatkom júna aj drobné zelené guľôčky. Už bolo len otázkou času, kedy dozrejú. Bolo však potrebné strážiť ich pred dotieravými vtákmi. Dedko vymýšľal dômyselných strašiakov.
 
Trávil vo vinohrade celé dni.
 
Dedko dokonale poznal prírodu, vedel predpovedať počasie podľa pranostík, oblohy či správania zvierat. Chodil okolo viniča a vždy mu rozumel.
 
Vedel, kedy je ten správny čas pripraviť sudy a začať so zberom.
 
Do veľkých kadí sa potom pod jeho dozorom sypali plné vedrá sladučkého hrozna. To sa čistilo, prešovalo a nechávalo kvasiť. Dobrý vinár - a dedko ním bol - mal potom čo robiť celú zimu, aby úrodu spracoval.
 
Aj keď už dedko nie je medzi nami, v našej rodine opatrujeme jeho vínko a s láskou ho otvárame pri slávnostných udalostiach..
 
A vtedy si s láskou na neho všetci spomíname.
V našich srdciach zostane s nami stále.
 
Jitka Hrtoňová, 8. B
ZŠ Plickova 9, Bratislava-Rača
 
kategória 5. - 9. ročník
2. miesto
 
 
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
 

 
 
 

Račiansky jahodový kvet | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014