Dnes predpoludním som sa prebudil normálne. Nič nebolo nenormálne. Žena išla do práce a keďže ja mám prácu až popoludní nechala ma dospávať. "Mám dve voľné hodiny" povedala mi takému prispatému a ja som povedal: "Zavolaj, skočíme na kávu". Potom sa mi privreli oči a prebudilo ma až zvonenie: "Ako? Prispíš si ešte alebo prídem?". "Príď približne o dvadsať minút" povedal som a pripravil som všetko potrebné. Teda prečistil som chrup a celé telo a prežehlil som tričko. A potom prišla.

Ja som ráno vždy trochu pribitý. Presnejšie by bolo vulgárne slovo ale ostaňme pri slovo pribitý. Priblblý. Proste mi preskakuje. Mentálne sa prebúdzam dlhšie ako dvadsať minút. Približne pol hodinu. Prejavuje sa to primitívnosťami. Nie akože som primitívny v skutkoch ale mám také žartovné prúpovídky, ktoré však pripadajú žartovné iba mne. Mojej žene pripadajú primitívne tak celkovo. "Preboha, ešte stále si sa neprebudil" prehodila po približne štvrťhodine vtipných príhod.

Prešli sme potom podchodom a približovali sme sa k príjemnej kaviarni kam chodíme často. Presnejšie, veľmi často. Pravidelne. "Ako filmový príbeh" prehodil som v tom podchode. "Preboha, prečo práve ja?" prehodila aj žena. "Prečo som si radšej nezobrala Pištu Hufnágela?" mohla prihodiť ale neprihodila. To len teraz mi prišlo na um, keď som si to celé premietal v hlave.

Moja žena má ale takú príjemnú vlastnosť, že jej tiež začne preskakovať. Potom nám preskakuje obom a prejavuje sa to rôzne. Dnes sme začali hovoriť všetko na pr. Akože aby v slove bolo pr. Presne v každom slove zase pr nenájdete ale nás potešilo každé.

"Prajete si ako vždy?" privítal nás v kaviarni majiteľ a my sme sa začali smiať, že už aj on s nami hrá hru. "Presne ako vždy" povedali sme. "Prinesiem teda dve kapučína?" pokračoval čašník ale prekazil niečo podstatnejšie. "Predsa kapučíno a latte" pripomenuli sme mu. "Presne" presvietilo sa čašníkovi v hlave.

"Prekrásne predpoludnie" prehovorila žena. "Presne" prisvedčil som. Proste sme si pripíjali kávou a prehrabávali sa v predpoludňajšej tlači. Dalo by sa povedať Press ale my sme predsa len Slováci a predpokladám, že nepredpokladáte, že sa bez pr nezaobídeme. A tak. Bolo to príjemné. Pretekali sme sa v slovách na pr a ja som prehodil: "Prečo si to nemôžem nahrať aby som to presnejšie mohol prepísať". Ale prístroj som nemal a tak prepáčte. Tých slov na pr bolo prirodzene viac. A to je všetko.

Teraz sedím v práci a žena už je tiež v práci. Pracujeme. Ale popoludní predsa len skočíme na kávu. Prekrikovať sa nebudeme. Po približne troch prebdených hodinách som už normálny. Tak primerane.