Po toľkých ranách na duši nepadne lepšie nič iné, ako zozbierať starú partiu a vyraziť do mesta na drink. Rovno na dva a fľašu na cestu.

Som rada, že ich mám. Že sú moji, že vedia, keby ich treba. Že zavolajú, že potešia i rozosmejú.

Milujem ten úprimný smiech, kedy sa slzy nedajú zadržať... kašľať na mejkap... i tak nepomáha. Radšej plakať od smiechu...

Ďakujem za svalovicu na bruchu a rozmazanú špirálu...