Nie je to sice uz bolest v srdci no smutok ostal s jemnou prazdnotou, ktora ma prenasleduje vzdy ked s priatelmi sedim pri stole.  Sedim vidim ludi s usmevmi pre milovanych pre tych, ktory sa vesmirom pre niekoho stali.

Som smutny,ze som s tebou nebol, nesedel, nedrzal za ruku a neobjal ked si spala, je mi luto,ze som vtedy slaby bol a rozhodnutie nespravil.co by nas stastn ymi spravilo. Spravilo ta stastnou navzdy, s babom pod srdcom by si stastna bola a ja tiez a nepichalo by ma to ako jez. Jez co s srdci ci dusi sidli co ma picha vzdy ked smutok sa pritrafi ked visim stastie inych a pride mi na um,ze som to na dosah ruky mal.

Je to tazke a lahke zaroven... rozhodnutie spravit kazdy den, den co den to svoje nepsravene lutujem.

Chybas mi a tak verim,ze ma pockas s miestom na piesku pod slnkom, kde sa opat stretneme a do vtedy na hviezdy budem hladiet uprene,

Milujem ta kazdy den aj ked je to lahsie bo bolest uz nie je taka velka no stale ako dikobraz svoje ostne z casu na cas vystreluje.